hnonline.sk: Pomôžu Steelke aj kostolom. Štát odklepol na elektrinu ďalšie stámilióny. Krok mal prísť skôr, tvrdí biznis, 19.4.2023

Tarifné poplatky v elektrine sa stávajú jednou z najväčších záťaží podnikateľov, povedal poverený minister hospodárstva Karel Hirman. Vláda preto púšťa pre všetky firmy 325 miliónov eur.

Od veľkých varovaní zástupcov priemyslu ubehli vyše štyri mesiace. Firemní hráči upozornili v januári vládu, že podniky potrebujú dosať adresnú pomoc s vysokými cenami energií, inak hrozí pohroma. Ministrovi hospodárstva Karlovi Hirmanovi vyčítali, že nevedeli, s akou schémou majú vlastne rátať, keďže mnohé výzvy sa v tom čase doťahovali. Medzi návrhmi, ktoré závody predostreli, boli zastropované tarify elektriny. Tie štát pre domácnosti ponechal na minuloročných úrovniach, no firmám vzrástli o desiatky percent. Vláde sa pred mesiacmi rozšírenie nepozdávalo, keďže v štátnej kase by podľa odhadov potrebovali nájsť 450 miliónov eur. Garnitúra však po mesiacoch otočila a financie našla.

Minister hospodárstva priniesol na rokovanie vlády návrh, ktorý zastropuje všetky tarifné poplatky pre malé až veľké firmy, samosprávam, živnostníkom a kostolom na úroveň z minulého roka. Celkovo sa krok týka 39-tisíc odberateľov. „Poplatky sa stávajú jednou z najväčších záťaží podnikateľov,“ priblížil Hirman. Od mája majú tarify klesnúť od 44 po 63 percent a trvať to bude od mája po zvyšok roka. Z napätého štátneho rozpočtu si opatrenie vypýta 325 miliónov eur. Štát krok obhajuje slovami, že nižšie ceny elektriny majú potenciál sa premietnuť do poklesu cien tovarov a služieb. „Je to výrazná pomoc,“ opísal poverený premiér Eduard Heger.

Firmy upozorňujú, že takáto pomoc mala prísť už skôr, keďže zvýšené tarify musia ešte stále uhrádzať. Košický U. S. Steel hovorí, že závod prostredníctvom Republikovej únie zamestnávateľov volal po dočasnom zrušení alebo aspoň prechodnom zmrazení poplatkov už od začiatku tohto roka. „Je to teda krok správnym smerom, aj keď by bolo účelné urobiť to razantnejšie, čiže skôr a vo väčšom rozsahu,“ približuje hovorca oceliarní Jána Bača. Poukazuje, že materiál neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. „Očakávame preto, že ďalšie kroky budú konzultované aj so zamestnávateľmi,“ dodal.

„Republiková únia zamestnávateľov v rokovaniach s ministerstvom žiadala dočasné zníženie všetkých poplatkov na nulu s účinnosťou od prvého januára 2023,“ potvrdil Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov. Vládou schválené opatrenie aj oni vítajú, avšak podobne ako oceliarne upozorňuje na chýbajúcu diskusiu. Preto nevedia, či sa pripravujú aj iné kompenzačné opatrenia.

Kým podnikatelia opatrenia vítajú, hoci s výhradami, ekonómovia sú ešte opatrnejší. V máji sa zapína dlhová brzda a analytici volajú po uťahovaní opaskov, pretože na budúci rok musí byť pripravený vyrovnaný rozpočet. Aj keď po voľbách sa tento cieľ zrejme odloží, v hre je od budúceho roka spustenie európskej dlhovej brzdy. Teraz je deficit na tento rok naplánovaný v rozsahu viac ako šesť percent HDP a európsky mechanizmus umožňuje schodok najviac tri percentá.

Štátna kasa momentálne sanuje kompenzácie na ceny elektriny a plynu pre firmy za prvý kvartál tohto roka za 280 miliónov eur, kompenzácie samosprávam si vypýtali 200 miliónov eur a počas roka sa má spúšťať aj pomoc najmä pre väčšie firmy za 600 miliónov eur. Výrazne vyššiu pomoc ako pre firmy štát poslal domácnostiam. Tým sa ceny plynu a tepla zvýšili len o 15 percent a ceny elektriny sa im od januára nezmenili. Štátnu kasu má podpora na tieto ciele v roku 2023 vyjsť 2,5 miliardy eur. Teraz rozpočet púšťa ďalšie stovky miliónov eur.

Analytik XTB Lukáš Lipovský preto hovorí vzhľadom na vládne zastropovanie, že celosvetová ekonomika očakáva spomalenie a v takýchto prípadoch by sa mali vlády snažiť šetriť. Odborník rozumie, že štát sa snaží reagovať na ceny energií, ale plošné dotácie nie sú podľa neho riešenia. „V časoch spomaľovania ekonomiky neviem, či je toto najrozumnejšie,“ myslí si.

Na druhej strane vláda upozornila, že v hre je čerpanie nerozdelených eurofondov práve na energie vo výške až 1,5 miliardy eur.

Dôvod, prečo garnitúra uvoľňuje 325 miliónov, je ten, že tarifa za prevádzkovanie systému od januára stúpla firemnému sektoru o 60 percent. Jej úroveň je v troch pásmach. Horné vychádza na 25,48 eura za megawatthodinu a dolné na 1,89 eura. Práve nižšiu tarifu využívajú veľké podniky, a tak v tomto smere pre ne nenastal hlavný problém. Horšie je to v prípade tarify za systémové služby. V tomto prípade ide o služby súvisiace s bezpečnou prevádzkou a so stabilitou sústavy. Výška tejto úhrady tiež stúpla o 60 percent na 10,13 eura za megawatthodinu.

Najväčší dosah na biznis má zdraženie strát v distribúcii. Napriek tomu, že regulátor na ich kompenzáciu využil aj nadvýnosy, ktoré vznikli vlani v prevádzkovaní systému, straty zdraželi 3,5-násobne. V prípade nižších napäťových úrovní ide o nárast o desiatky eur, keďže straty sa už vlani pohybovali v tomto prípade okolo 12 eur za megawatthodinu. Náklady zvyšuje fakt, že elektrina na pokrytie strát sa kupuje na spotových trhoch.