standard.sk: Kauza predaja oceliarní U. S. Steel: do obchodu vstúpila americká politika, 19.3.2024
Ešte na sklonku ostatného roka kolovali Slovenskom správy o tom, že košická oceliareň U. S. Steel zmení svojich majiteľov. Obchod sa však pre predvolebný boj v USA nemusí vôbec uskutočniť.
„Sme nadšení, že táto transakcia spája dve spoločnosti s poprednými svetovými technológiami a výrobnými kapacitami,“ uviedol pred tromi mesiacmi Eiji Hašimoto, prezident japonského oceliarskeho giganta Nippon Steel. Ten mal vykročené k úspešnej akvizícii slovenskej spoločnosti U. S. Steel, ktorá prevádzkuje v Košiciach oceliarne a zamestnáva zhruba osemtisíc pracovníkov.
Obria americká oceliarska spoločnosť 18. decembra na svojom webe zverejnila informáciu, že s japonským konkurentom uzavrela konečnú dohodu, na základe ktorej mal Nippon Steel odkúpiť U. S. Steel za 14,1 miliardy dolárov (bezmála 13 miliárd eur). Transakciu jednomyseľne schválili predstavenstvá oboch firiem.
Kúpna cena v prepočte na akciu (na úrovni 55 dolárov) bola výrazne nad ich decembrovou hodnotou, ktorá sa pohybovala pod 40 dolármi za kus. Po oznámení prevzatia ich hodnota prudko vystrelila až k 50 dolárom a na tejto úrovni sa držala až do polovice marca.
Napriek obavám amerických odborov sa na prelome rokov z mnohých strán ozývali aj pochvalné hlasy. Blednúca priemyselná ikona by získala kapitálovú a technologickú injekciu. A Spojené štáty by spoločne s Japonskom dokázali konkurovať Číne, ktorá dominuje na svetovom trhu s oceľou.
„Zlúčenie môže zvýšiť konkurencieschopnosť USA. Dohoda v hodnote 15 miliárd dolárov by vytvorila jedného z troch najväčších výrobcov ocele na svete a je to priama investícia do americkej výroby,“ komentovali udalosť v americkom denníku Wall Street Journal. V podobnom duchu sa v komentároch pre svetové médiá vyjadrovali aj ďalší ekonómovia a experti.
Biely dom: U. S. Steel musí ostať americkým podnikom
To, čo sa spočiatku javilo ako jedno z malých víťazstiev Bidenovej administratívy snažiacej sa o oživenie výroby v USA, sa po pár mesiacoch otočilo. Britské noviny Financial Times minulú stredu na základe zákulisných zdrojov informovali , že americký prezident vyjadrí s dohodnutým obchodom nesúhlas. Vo štvrtok už prišlo aj oficiálne vyhlásenie. U. S. Steel musí podľa prezidenta zostať v americkom vlastníctve.
„U. S. Steel je už viac ako sto rokov ikonickou americkou oceliarskou spoločnosťou a je nevyhnutné, aby zostala americkou oceliarskou spoločnosťou, ktorú vlastnia a prevádzkujú v tuzemsku,“ vyhlásil Joe Biden.
Už po prvom avíze britského denníka začali ceny akcií U. S. Steel strmo klesať. A v priebehu niekoľkých dní sa prepadli o viac ako 18 percent. Zhruba na úroveň, na ktorej boli pred ohlásením obchodu.
Spoločnosť Nippon Steel pred dvoma týždňami formálne predložila transakciu Výboru pre zahraničné investície v USA (Výbor), ktorý podobné obchody preveruje z hľadiska národnej bezpečnosti.
Bidenova intervencia teraz vyvoláva otázky o tom, ako bude Výbor postupovať vo svojom vyšetrovaní, keďže sa podľa expertky na jeho fungovanie Emily Kilcreaseovej „ocitol v nepríjemnej situácii, keď musí svoje hodnotenie rizík upraviť tak, aby zodpovedalo politicky určenému výsledku“.
Ochrana strategického odvetvia či politická hra?
„Ak dovolíme, aby jedného z najväčších výrobcov ocele v našej krajine kúpila korporácia v zahraničnom vlastníctve, budeme zraniteľní, pokiaľ ide o uspokojovanie našich potrieb v oblasti obrany aj kritickej infraštruktúry,“ uviedol vo vyhlásení k plánovanému prevzatiu U. S. Steel japonským konkurentom prezident amerických odborov United Steelworkers David McCall.
Hoci je bežnou praxou, že si štáty naprieč svetom strážia strategické odvetvia, akým je aj oceliarstvo, to, že tak Spojené štáty robia pri Japonsku, ktoré je ich blízkym spojencom, vzbudzuje otázniky.
Zdá sa, že dohoda v hodnote 14,1 miliardy dolárov sa stala najmä arénou pre politický predvolebný zápas.
Boj o hlasy modrých golierov
Podľa Financial Times sa medzi dvoma kohútmi, Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom, zvádza tuhý boj o voličov v Pensylvánii, čo je štát, kde americké oceliarne sídlia a kde zvykne byť hlasovanie medzi kandidátmi republikánov a demokratov veľmi tesné. Pensylvánia má v konečnom dôsledku potenciál rozhodovať aj o víťazovi novembrových prezidentských volieb.
Médiá v súvislosti s tým informujú, že Biden šéfovi odborov McCallovi zdôraznil, že „kryje chrbát oceliarskym robotníkom“. V minulosti sa tiež označil za prezidenta, ktorý je najviac naklonený odborom v histórii USA, a v novembrových voľbách sa spolieha na podporu organizovaných zamestnancov.
Úradujúci prezident sa pritom kauzy okolo predaja U. S. Steel chopil pravdepodobne v reakcii na kroky jeho protikandidáta.
Trump pred mesiacom odborárom v Pensylvánii a ďalších veľkých priemyselných štátoch prisľúbil, že ak druhýkrát zasadne do Bieleho domu, predaj amerických oceliarní zruší. Trump skonštatoval, že je „hrozné“, že by sa U. S. Steel mohla predať zahraničnému subjektu: „Zachránili sme oceliarsky priemysel, teraz U. S. Steel kupuje Japonsko.“
Japonské oceliarne na udalosti posledných dní reagovali tým, že dohoda zvýši konkurencieschopnosť v priemyselných odvetviach, ktoré potrebujú americkú oceľ, a posilní dodávateľské reťazce a hospodársku obranu USA proti Číne.
„Dôverujeme právnemu štátu, objektivite a riadnemu procesu, ktorý očakávame od vlády USA,“ uviedla spoločnosť Nippon Steel s tým, že je odhodlaná „dokončiť transakciu“.
Slovenský rozmer
Pre košické oceliarne nie je spolitizovanie komerčných záležitostí práve najlepšou novinkou. Košická dcéra U. S. Steelu sa dostáva do ešte väčšej neistoty v období, keď potrebuje vo veľkom investovať do „čistejšej“ výroby, aby v blízkej budúcnosti nestratila konkurencieschopnosť. Investície pritom nie sú isté bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom firmy. No čím dlhšie rozhodovanie potrvá, tým viac je výroba ocele na východnom Slovensku ohrozená.
Košická prevádzka už dlhodobo plánuje investovať do výmeny pecí, ktoré by mali stáť viac ako jeden a pol miliardy eur. Štát avizoval, že oceliarňam s investíciou pomôže. Z plánu obnovy jej odklepol 300 miliónov eur a ďalších tristo malo plynúť z Modernizačného fondu, do ktorého smerujú výnosy z emisných kvót a spravujú ho rezorty životného prostredia a hospodárstva.
Financie z plánu obnovy určené na dekarbonizáciu sú však ohrozené. Keďže americký koncern s modernizáciou pecí dlho váha, peniaze by fabrika zrejme nestihla vyčerpať do roku 2026. Zvyšných 300 miliónov eur zatiaľ ohrozených nie je.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba tiež pred mesiacom avizoval, že pre U. S. Steel sa 600 miliónov eur od štátu nájde, aj keby ich bolo potrebné získať prostredníctvom iných schém.
„Ani keby sme sa dnes rozhodli, že ich ideme stavať, tak sa to už nestihne, aby stáli v roku 2026. To je realita, ktorú musíme zohľadniť. Možno budeme musieť nateraz schému dekarbonizácie prehodnotiť,“ uviedol Taraba.
Na margo odkúpenia amerických oceliarní japonským konkurentom pre Hospodárske noviny uviedol , že „U. S. Steel ešte nikdy žiadnu dekarbonizáciu tohto druhu nerobil, Nippon Steel áno“. „Je absolútny líder, čo sa týka dekarbonizácie hút a pri výrobe ocele,“ skonštatoval Taraba.
