Dušan Petro pracuje v železiarňach od roku 1993. Prešiel viacerými pracovnými pozíciami na vysokých peciach a od roku 2015 je hlavným manažérom pre podporu DZ Vysoké pece.

„V tomto roku má Dušan Petro 30 ročné výročie.  Je to veľmi skúsený pracovník, zavádza novinky do technológie vysokých peci, ktoré umožňujú skracovať časy odstávok a nábehu po opravách. Toto ocenenie si zaslúži na 1 500 percent! Úprimne. Skúša nové veci, skúša nové modely, zaslúži si toto ocenenie,“ hodnotí svojho kolegu riaditeľ DZ Michal Janok.

Z ocenenia je Dušan Petro tak trocha dojatý. Uvedomil si, že jeho nadriadení, kolegovia a celé okolie si jeho robotu vážia a to je podľa neho krásny  moment. 

  „Je to veľmi náročná práca,“ hovorí a dodáva:  „My na peciach sa svojej práci venujeme asi viac, ako ktokoľvek iný v tejto fabrike. Akákoľvek havarijná situácia sa rieši odstavením zariadenia, odstránením porúch a začína sa od začiatku. Napríklad na valcovniach odstavia linku, opravia, čo je treba a začínajú znova. Na peciach to neexistuje, znova začať sa nedá. Dá sa odstrániť problém, ale vraciame sa potom naspäť do toho istého deja.  Napríklad, keď zalejeme pec, nedokážeme ju vyprázdniť,  naplniť a začať na novo.  Trvá aj dni, alebo týždne, kým sa dostaneme z problémov.“

Pripraviť pec na odstávku, napríklad kvôli oprave, je veľmi zložitý proces, pec sa sfúkava 12 hodín, zaleje sa vodou a ostáva tak 3 a pol dňa. Až potom sa vytvorí dýchateľná atmosféra a také podmienky, že  sa môže začať otvárať a začnú sa práce na opravách.

„Takisto nábeh, niekedy trval 7 dní, ak sa vyskytol problém, tak aj viac. Postupným zlepšovaním sme to dokázali zredukovať na 48 hodín.  Vychádzali sme z tých podmienok, ktoré boli niekedy a postupne sme  hľadali zlepšenia. Začali sme omnoho efektívnejšie využívať palivo, ktoré je v peci, s použitím zvýšeného množstva kyslíka. Tým pádom sme našli veľké rezervy v tepelnom riadení a podarilo sa nám to. Bolo to postupnými krokmi, neurobili sme to zo dňa na deň, skôr za niekoľko rokov... Dnes sme schopní veľmi rýchlo rozfúkať pec, čím sme posunuli proces zafúkania pecí  na úroveň svetovej špičky. Rýchlejšie sa to asi ani nedá. Mám zo svojej práce dobrý pocit a to ma ťahá  ďalej,“ hovorí.

Najťažšie okamihy sú vždy pri zafúkaní pece. Najviac stresové.  „Odkedy zafúkame pec, kým sa urobí prvý odpich, trvá to minimálne 12 hodín. Robíme síce potrebné kroky, ale výsledok sa dozvieme až po 12 hodinách. Nervozita a stres trvajú celý ten čas.  Potom už len čakáme na ten jeden okamih, kedy sa navŕta odpichový otvor a až vtedy vidíme, čo vyjde z otvoru a či niečo vytečie. Keď vyrazí pekné, horúce železo,  stres okamžite opadá. Je to najdivokejšie a aj najkrajšie na tejto práci. Keď to vyjde. A keď to nevyjde, potom stres pokračuje ďalej.“

Neznamená to, že všetko sa vždy iba darí. Ale Dušan Petro je rád, že má okolo seba šikovných ľudí, aj šéfov, ktorí vidia pokrok.

Jeho špecialitou je vytváranie modelov, ktoré umožňujú zjednodušiť riadenie vysokých pecí.  Všetky vedomosti a poznatky sa zapisujú do matematických vzorcov a tieto vzorce urobia celý rad ďalších operácií. Program zhodnotí získané informácie a dáva odporúčania. Človek sa musí rozhodnúť niekedy v zlomku sekundy a nedokáže odrazu spracovať také množstvo informácií. Program neustále vyhodnocuje oveľa viac parametrov, na  základe ktorých  poskytuje odporúčanie.

„Sústavne sa venujem práci, pomocou PI-systémov kontrolujeme prácu operátorov. V prípade potreby nie je výnimkou venovať sa riadeniu pece v ktorúkoľvek nočnú hodinu, pripadne v čase voľna.“