Majster renovácie výmurovky koksárenských batérií Roman Macák
Keď nastal čas rozhodnúť sa, kam po skončení základnej školy, Roman Macák mal v tom jasno. Nebolo mu však, žiaľ, dopriate študovať na vtedajšom SOU hutníckom v Košiciach – Šaci, ktoré si spomedzi iných škôl vybral, to, čo mienil.
„Chcel som byť mechanikom automatizačnej techniky, ale keďže na tento obor bol vtedy obrovský nával, nedostal som sa tam. Ako alternatívu mi ponúkli vyučiť sa za mechanika pre stroje a zariadenia, v preklade strojného zámočníka. Rozmýšľal som, či to zobrať alebo nie, ale nechcelo sa mi ostať ešte rok na „zedeeške“, tak som to prijal,“ vraví.
S maturitným vysvedčením v ruke si to namieril do fabriky. Pre mladého človeka, aj keď plného elánu a chuti začať zarábať svoje vlastné prvé peniaze, to nebol pohodlný štart do nového života. Prvé pracovné skúsenosti začal získavať v jednej z najťažších prevádzok huty – v aglomerácii závodu Vysoké pece
„Nastúpil som tam ešte pred vojnou, na ranné zmeny, a to na pozíciu strojný zámočník. Moji prví nadriadení? Majstrom bol vtedy pán Jedinák a predákom Jožko Korl, ktorý mi veľmi pomáhal pri začiatkoch počas náročných opráv na naberačoch a zakladačoch vysokých pecí,“ spomína a nezabudne dodať: „Kolektív bol výborný... Rád na to obdobie spomínam.“
Pri peciach však neostal. Po návrate zo základnej vojenskej služby sa dozvedel, že v Koksovni by mal možnosť dostať sa do vyššej platovej triedy, čo, samozrejme, so sebou prináša aj lepšie finančné zabezpečenie. Neváhal a vybral si...
Začínal v dielni opravárov pecných dverí, neskôr presedlal na ankerážnika. A keď po istom období prišla do fabriky dodávateľská firma, ktorá sa zaoberala opravami na bielom murive keramickým zváraním a hľadali sa ľudia z fabriky, ktorí by to chceli robiť, prihlásil sa.
„Stal sa zo mňa keramický zvárač,“ vracia sa Roman Macák krátko do minulosti. „V skupine sme boli traja a pracovali sme na zmeny. Týždeň ráno, týždeň poobede a štyri dni sme mali nočné. Vykonávali sme opravy na bielom murive koksárenských komôr veľkopriestorovej koksárenskej batérie č. 3. A to dovtedy, kým postupne tieto práce neprešli na našich dodávateľov,“ konštatuje. Na Romana Macáka čakala nová pozícia - inšpekčný biely murár, koordinátor prác na oprave. I tej sa zhostil na výbornú. A keď po organizačných zmenách vznikla v roku 2013 v Koksovni prevádzka Termoprocesy a renovácia výmurovky ujal sa funkcie majstra. Robí to dodnes. A veľmi dobre. Šéfovia, a nesporne aj kolegovia, uznávajú jeho dlhoročné pracovné skúsenosti, ktoré využíva v každodennej praxi pri plánovaní a realizácii opráv bieleho muriva. Vravia, že vďaka jeho cieľavedomým poznatkom, odbornému riadeniu a zodpovednému prístupu sa spoločnosti darí udržiavať a predlžovať životnosť žiaruvzdorného muriva koksárenských batérií, čo je základným predpokladom úspešného a ekologického prevádzkovania koksovne v U. S. Steel Košice.
Sám za seba tvrdí: „Kondícia muriva sa mení v závislosti od toho, ako sa k starostlivosti o murivo pristupuje. Ak nie sú dodržané podmienky, ktoré ten materiál potrebuje na to, aby mal dlhú životnosť, vtedy dinasové tvarovky degradujú, dochádza k rozpadu stien koksárenských batérií, vytvoreniu dier a k rôznym iných poškodeniam.“
Existuje niečo, na čo Roman Macák nikdy v súvislosti s bezmála štyridsaťročným pôsobením v železiarňach nezabudne? A môže sa na svojich kolegov spoľahnúť?
„Fabrika mi dala skúsenosti, ktoré sa kúpiť nedajú, hlavne čo sa týka praxe. Je toho veľa na čo sa dá za také dlhé obdobie rozpomínať. Rád spomínam na množstvo ľudí, ktorých som spoznal počas svojho pôsobenia vo fabrike. Na zážitky s nimi sa fakt nedá zabudnúť.“ A vzápätí pridáva aj odpoveď na druhú otázku.
„Samozrejme, že sa na svojich kolegov môžem spoľahnúť. A rád spomínam na niektorých nadriadených, ktorí mi pomohli aj v tých ťažších chvíľach. Napríklad po operácii, keď mi menili bedrový kĺb, alebo po zlomeninách oboch nôh. Vtedy som spoznal tých pravých a skutočných kolegov, môjho bývalého majstra inžiniera Vlada Molčana a hlavne bývalého vedúceho prevádzky inžiniera Mariána Dubeckého, ktorí mi nezištne pomohli vrátiť sa späť. Patrí im za to moja veľká vďaka.“
A čo robí majster renovácie výmurovky koksárenských batérií, čomu sa venuje, keď nie je práve na šichte a má čas len pre seba? „Keďže bývam v rodinnom dome, o prácu okolo neho nie je núdza. Popritom hrám hokej s mojimi synmi a kamarátmi, rád sa bicyklujem. Veľa času trávime s rodinou - spolu s manželkou a mojimi tromi synmi a s tromi vnúčatami počas víkendov či už pri grilovaní, na výletoch alebo na dovolenkách.“
Roman Macák si na Salamandrových slávnostiach v Banskej Štiavnici 9. septembra 2022 prevzal spolu s ďalšími desiatimi košickými hutníkmi rezortné vyznamenania Za pracovnú vernosť. Čestný odznak je nesporne v správnych rukách.
