Prvá októbrová nedeľa sa tradične niesla v znamení Medzinárodného maratónu mieru. Toľko vytrvalcov a divákov v uliciach nášho mesta v iný deň v roku nenájdete. Na štart sa postavilo takmer 13 000 športovcov. Ako prví odštartovali handbikeri, po nich inline korčuliari, potom kráľovská disciplína maratón so štafetami, a napokon polmaratón v šiestich vlnách.

U. S. Steel Košice je dlhoročným podporovateľom a generálnym partnerom tohto mimoriadneho podujatia. Pri zapaľovaní maratónskeho ohňa a oceňovaní víťazov nechýbal Michael Piekut, zástupca prezidenta U. S. Steel Košice.
101. ročník MMM síce ovládli pretekári z Kene, Denis Chirchir a Rebbeca Sirwanei, no po tej istej trati bežali, či korčuľovali i naše kolegyne a kolegovia.

Lucia Petrovičová si vykorčuľovala vynikajúce 9. miesto z celkového počtu 87 pretekárok. Skvelý výkon podali aj Pavol Dubecký a Erik Mlatiček, ktorí sa zo 116 korčuliarov umiestnili na 15. a 30. mieste.  

Lucia sa venuje viacerým športom a preteky v Košiciach si nenechala ujsť. „Tento rok som sa zamerala na slovenský pohár v horskej cyklistike. Na tréning na korčuliach mi teda veľa času neostalo. Vzhľadom na minimum tréningu na korčuliach nemôžem byť s deviatym miestom nespokojná, obzvlášť ak päť dievčat predo mnou malo o 30 rokov menej než ja. Ako korčuliara ma samozrejme najviac potešil nový asfalt na Jantárovej ulici, kde sme si korčuľovanie mohli konečne naozaj užiť.“

Erik zabojoval i napriek nie ideálnej príprave: „Na štart inline disciplíny som sa tu postavil už po desiatykrát za sebou. Keďže kvôli zdravotným problémom by sa moje tréningy za posledné tri mesiace dali spočítať na jednej ruke, s umiestnením musím byť spokojný. Každý rok sa na toto podujatie teším. Ľudia v uliciach dokážu vždy povzbudiť a pretekára nakopnúť.“

Štafetu odbehlo 601 bežeckých tímov. Našli sme medzi nimi štafetu kolegov z nákupu: Pavla Vargu a manželov Andreu a Mariána Egryovcov (434. miesto). V tesnom závese za nimi dobehol tím s Petrom Benckom (436. miesto). Štafeta s Alexandrom Vargom skončila na 280. priečke.  

V prvej stovke, na krásnom 92. mieste sa umiestnila štafeta Gabriela Tréfu, v ktorej bežal s manželkou. „Bežalo sa mi perfektne. Cieľ sme splnili, pretože naša štafeta sa umiestnila najlepšie z  troch našich klubových štafiet, z čoho sa teším. Pravidelne behávam už desať rokov, zúčastňujem sa štafiet, alebo polmaratónov. Na budúci rok oslávim 50. narodeniny a ak mi to zdravie dovolí, chcel by som bežať maratón. S manželkou sme tento rok bežali košický aj prešovský Night Run, o dva týždne nás čaká štafetový beh Zaži Východ z Košíc do Tokaja,“ prezradil svoje bežecké plány Gabi.

Vytrvalcov, ktorí mali natrénované na maratón, nebolo málo. Zdá sa, že v kategórii žien si z našich kolegýň na vyše 42 kilometrovú trať trúfla iba Katarína Vojaček. Do cieľa dobehla na vynikajúcej 99. pozícii z celkového počtu 401 pretekárok.

„Bežalo sa mi úžasne, tempo som sa snažila udržať už od začiatku, aby som to neprepálila. Keďže o maratóne sa hovorí, že začína od 35. kilometra, treba si držať rezervu. No po prvej polovici bolo náročnejšie udržať si tempo, keďže na trati už boli aj polmaratónci a museli sme kľučkovať pomedzi bežcov. Avšak v závere, cez Komenského a Hlavnú, to už išlo rýchlejšie, pretože atmosféra bola vďaka divákom úžasná. Ľudia nás povzbudzovali a pokrikovali, hnalo ma to dopredu. S časom som spokojná (03:53:21). Tréningy boli náročné, ale výsledok stál za to, keďže po dobehu nebola ani „svalovka“, ani veľká únava,“ podelila sa o dojmy Katka.

Na trati sme zahliadli aj našu bývalú kolegyňu na dôchodku, Alžbetu Tiszovú. Do cieľa sa dostala ako 281. žena. Betka je aktívna aj v OZ Jeseň života, ktoré združuje našich kolegov seniorov.

V kategórii mužov prebehlo cieľom 42,195 kilometrovej trate 2062 pretekárov. Podarilo sa nám identifikovať niekoľko našich kolegov, z ktorých najlepší čas 03:17:25 a fantastickú 251. priečku obsadil Miroslav Papcun. V priestore cieľa sa k nemu zakrátko pridali Peter Tulenko a Slavomír Albrecht, ktorí sa umiestnili na 272. a 275. priečke.

Slavo vyzdvihol fanúšikov: „Košický maratón je úžasný vo všetkom. Je tu výborná trať, „občerstvovačky“, ale najmä tá atmosféra. Na niektorých miestach diváci vytvoria uličku ako pri záverečnom stúpaní do cieľa na Tour de France a povzbudzujú ako o život. Ten pocit je nádherný a ženie bežcov do cieľa. Tento rok bol pre mňa trochu iný v tom, že môj syn sa ho zúčastnil ako dobrovoľník na osviežovacej stanici pri štadióne Lokomotívy. Okrem tradičnej „pivnej“ zastávky mi teda pribudla ešte jedna „povinná“ zastávka. Bežalo sa mi veľmi dobre, tempo som prispôsobil tomu, čo som mal nabehané a za výsledkom som sa nenaháňal. Chcel som si hlavne užiť to skvelé povzbudzovanie mojej rodiny, priateľov a kolegov. Týmto sa im chcem poďakovať za nezabudnuteľnú atmosféru, ktorá mi dodala množstvo síl dobehnúť ako vždy s úsmevom do cieľa.“

Skvelé výkony v kráľovskej disciplíne podali i ďalší oceliari: Marián Vlček, Štefan Nižník, Branislav Klobošic, Rudolf Verba, Ladislav Gladiš, Martin Telepun, Radek Němec, Jozef Jaššo, Marián Rybár, Ľubomír Jaššo, Arpád Bari, aj Peter Lakatoš z našej dcérskej firmy SBS.

Náš kolega na dôchodku Jozef Sciranko sa postavil na štart košického maratónu 39. krát. Už dávno mu právom patrí členstvo v Diamantovom klube MMM. Maratónsky klub Košice ho udeľuje každému športovcovi, ktorý dobehol do cieľa maratónu v Košiciach aspoň 25 - krát. V tomto ročníku sa umiestnil na vynikajúcom 371. mieste s časom 03:26:52. 

Najrýchlejším polmaratóncom z radov oceliarov sa stal Jaroslav Herbert s časom 01:51:32. Za ním dobehli s takmer totožným časom Slavomír Huľo (01:53:07) a František Smriga (01:53:26). Cieľovou čiarou však prebehlo omnoho viac hutníkov: Gabriel Lörinc, Miroslav Greško, Peter Chytil, Peter Kaszonyi, Marek Oros, Juraj Varga, Róbert Boroš, Milan Poláček, Miloš Fodor.

Miloš je dôkazom toho, že začať behať sa dá v každom veku. Venuje sa tenisu, no zabehnúť polmaratón bez tréningu sa nedá. „Počas prípravy mi radil a viedol ma môj kamarát - bratranec košickej maratónskej legendy Petra Poláka, ktorý mi veľmi pomohol. Ako väčšina tenistov mám problém s kolenami, ale vďaka príprave cítim, že som ich posilnil. Atmosféra a eufória na štarte boli neuveriteľné, musel som brzdiť úvod. Bežalo sa mi vynikajúco, priatelia, známi a rodina ma po celej trati povzbudzovali. Polmaratón som zabehol za taký čas, o akom som nesníval. Kríza prišla okolo 17. – 18. kilometra. Priznám sa, že v závere som sa potrápil, ale snažil som sa držať tempo. Telo vydrží, dôležité je, ako je nastavená hlava.“

Polmaratón žien zabehla Eva Marková za výborný čas 02:02:47 h, ako 518. pretekárka z celkového počtu 1952. Podelila sa s nami o pocity z pohľadu pretekára: „ Tento rok som z viacerých príčin bežala na MMM po 10tich rokoch „iba“ polmaratón. Potešilo ma, že telo stále umožňuje bežať a ešte viac to, že výsledok bol lepší ako ten na prvom polmaratóne v roku 2012. Deň, keď sa koná MMM je pre mňa vždy výnimočný. Od ranného príchodu k šatniam, keď je mesto prázdne a v uliciach míňam iba organizátorov a dobrovoľníkov, ktorí stavajú kovové oplotenie a stánky na občerstvenie. Pri šatniach postupne pribúdajú bežci a stretávam medzi nimi známych. Potom čakanie na štart v koridore, výstrel a rozbehnutie sa v dave po Hlavnej ulici, popri množstve povzbudzujúcich divákov. Chvíle na trati, keď to ide lepšie i horšie, a nakoniec aj približujúci sa cieľ. Znova stretnutie sa so známymi a radosť z výsledku. A cesta domov cez mesto, ktoré sa postupne vracia do svojho bežného ruchu."

Všetkým hutníkom, aj tým, ktorých sa nám dohľadať nepodarilo, gratulujeme k úžasným výkonom.

Fotogaléria: Arpád Köteles