Hovoríme s Jozefom Greškom, hlavným operátorom turbodúchadiel v DZ Koksovňa a odborovým predákom

S akými pocitmi ste si prevzali v Banskej Štiavnici vyznamenanie Za pracovnú vernosť? 

Považujem ho za ocenenie práce všetkých neuvoľnených odborových funkcionárov a stoviek dlhoročných  zamestnancov v nepretržitých prevádzkach, ktorí sú menej viditeľní, ale veľmi dôležití a potrební pri výrobe tisícov ton koksu, železa, ocele, plechov a ich expedícii.

Čo rozhodlo, že ste začali pracovať pred tridsiatimi piatimi rokmi vo fabrike?

Bolo to pre mňa veľmi jednoduché rozhodnutie, pretože obaja moji rodičia už dlhšie pracovali vo VSŽ a každý, kto sa nebál ťažšej, ale dobre platenej práce, išiel do huty. Stretlo sa v nej to najlepšie z Košíc a ich okolia a aj z celého východného Slovenska.

Nastúpili ste do jednej z najťažších prevádzok fabriky. Vedeli ste, do čoho idete?

Vedel som. Otec aj mama pracovali v Koksovni a v tom čase sa montérky nosili prať domov. Z tých otcových bolo cítiť chémiu, mamine boli špinavé od prachu z koksárenského uhlia. A pri troch deťoch sa striedali na zmeny, v nepretržitej prevádzke.

Pamätáte sa na svoju prvú šichtu? Aká bola? Neodradilo vás prostredie Chémie?

Samozrejme, bol krásny letný deň, dostal som montérky a ochranné pomôcky, ukázali mi prevádzku a potom mi spolu s ďalším novým kolegom pridelili prácu - dali nám vyčistiť časť rozobratého zariadenia. V tom čase sme mali tenké modré montérky a na koksárenských batériách sa ešte nosil namiesto prilby koksárenský klobúk. Prostredie Chémie ma vôbec neodradilo. Práve naopak. Bola to pre mňa zaujímavejšia časť Koksovne s množstvom technologických zariadení, ktoré navzájom súvisia. 

Porovnajte vtedy a dnes... Nikdy ste nechceli „zdupkať“?

Pri porovnaní vtedy a dnes je veľký rozdiel v počte zamestnancov. Už 35 rokov pracujem v nepretržitej prevádzke a predtým nás bolo na jednej zmene 24 teraz už len 11. Za tie roky nastali výrazné zmeny aj v oblasti BOZP a ekológie. Teraz máme polomasky, na koksárenských batériách aj pretlakové prilby a množstvo ďalších ochranných pomôcok. Čpavkáreň už nie je, máme odsírenie koksárenského plynu, hermetizáciu a biologickú čističku odpadových vôd. Zdupkať som nikdy nechcel. Život ma naučil, že ak nejaké problémy vzniknú, treba hľadať riešenia a nie pred nimi utekať.

Keď sa vrátite späť, čo vám v pamäti najviac utkvelo?

Srdečnosť a ľudskosť. Ľudia si vedeli a chceli pomôcť, takmer vždy panovala na zmene dobrá nálada a aj robota sa urobila ako mala. Žiaden stres a keď ste potrebovali dovolenku, tak ste ju aj dostali. Teraz to tak nie je.

Čo si žiada práca hlavného operátora turbodúchadiel, ktorú vykonávate teraz? 

Je to nepretržité odsávanie koksárenského plynu z predlôh koksárenských batérií turbodúchadlami v požadovaných parametroch, neustála kontrola chodu turbodúchadiel a ich ústrojenstva, kontrola a regulácia tlakových a teplotných pomerov na technologických zariadeniach turbodúchadiel, primárnych chladičov a elektrostatických odlučovačov, obsluha čerpadiel jemnej kondenzácie, kontrola a regulácia splachovania primárnych chladičov dechtovým kondenzátom a množstvo ďalších činností.

Čo si na svojich kolegoch najviac vážite?

Spoľahlivosť, otvorenosť a priamočiarosť. Keď funguje komunikácia medzi ľuďmi, potom sú funkčné aj pracovné a medziľudské vzťahy. Mal som a mám šťastie na dobrých kolegov, a to je v práci dosť podstatné.

Práca s ľuďmi je iste zložitá, no práve na nej je založené aj vaše pôsobenie v odboroch ako neuvoľneného predsedu základnej organizácie. Ako sa to dá skĺbiť s vaším povolaním?

Práca s ľuďmi je určite ťažšia ako práca so zariadením. No všetko je o komunikácii, najlepšie osobnej, a dôležité je ľuďom hovoriť pravdu, aj keď sa zle počúva. Je pravda, že mám aj silné sociálne cítenie. Bol som vychovaný  tak, že si treba pomáhať. Na obhajovanie záujmov zamestnancov treba, samozrejme,  oveľa viac než len pomáhať. V Rade odborov OZ KOVO USSK  spolu hľadáme tie najlepšie riešenia na všetko dôležité a podstatné. Spomeniem ako príklad  jeden z benefitov -  variabilnú mzdovú platbu. Keď sme ju dohodli prvýkrát, mali zamestnanci 3 percentá podielu z čistého konsolidovaného zisku. A ajhľa, teraz máme 10 percent zo zisku a s nimi aj lepšie výplaty. To nespadlo z neba, to dohodli odbory so zamestnávateľom. Mal som 23 rokov, keď ma na zmene A prvýkrát zvolili za úsekového dôverníka. O dvanásť rokov neskôr, to som bol vo výbore bol najmladší,  som dostal od kolegov dôveru a stal som sa predsedom. Bola  to pre mňa česť a záväzok súčasne. A platí to dodnes. Ako robotník si svoje pracovné zmeny odpracovať musím, vrátane vložených zmien, a vo voľnom čase robím odborársku prácu, je to časovo náročné, ale všetci mi pomáhajú. 

Čomu sa okrem odborárskej práce venujete vo voľnom čase?

Všetky ďalšie voľné chvíle venujem rodine, najmä úžasnej manželke, skvelým dospelým deťom a ich partnerom, ďalej záhrade, dlhým prechádzkam so psom, sem-tam nejakej turistike. Rád si zahrám bowling a veľmi rád mám šport, najmä futbal a hokej.