Ako sa z gymnazistu stane hutník? „Musí sa oženiť,“ zareagoval popravde a so smiechom Pavol Jesenský na otázku a pri spomienke na to, čo ho v osemdesiatom štvrtom do fabriky priviedlo. „To bol asi ten hlavný dôvod, no v železiarňach pracoval aj môj otec, fabrika mi teda nebola neznáma,“ dodal na vysvetlenie.
Začínal v prevádzke Oceliareň 1, v plynočistiarni. A odvtedy, ubehlo už tridsaťosem rokov, pracovisko nezmenil. Prezradil, že nikdy o tom ani len neuvažoval. Robota mu vyhovovala a vyhovuje.
„V čase môjho nástupu to nebol môj prvý kontakt s fabrikou, ako by sa mohlo zdať. Gymnázium na Šrobárovej ulici v Košiciach, kde som študoval, začala organizovať v železiarňach dvojtýždňovú prax, ktorú som absolvoval. Vo výrobe, na vysokých peciach, čiže neprišiel som do úplne neznámeho prostredia,“ konštatoval Pavol Jesenský.
„A vzdelanie? Plynočistiareň potrebuje fyziku. A logické uvažovanie. V podstate nič iné. Čiže nie, nebol to pre mňa z tohto pohľadu problém. Napokon, nešlo o klasickú hutnícku výrobu, prácu s tekutým kovom,“ poznamenal.
Na svojom prvom pracovisku v živote sa udomácnil veľmi rýchlo. „Tradíciou vtedy bolo, ako v postate v hociktorej prevádzke v hute, že začínate od toho najnižšieho miesta. Ani u mňa to nebolo inak... Čiže klasika. Najprv vývoz zachyteného prachu a starostlivosť oň. Keď som sa vrátil z dvojročnej základnej vojenskej služby, stal sa zo mňa velinár a neskôr predák plynočistiarne. V roku 2014 mi ponúkli pozíciu koordinátora plynočistiarne kyslíkových konvertorov, mal som na starosti už obe oceliarne. Teda od samého začiatku nič iné než plyny, plyny a ešte raz plyny. A tiež ekológia, ktorá je hlavnou doménou nášho pracoviska,“ ozrejmil Pavol Jesenský, ktorý je dnes koordinátorom prevádzky a údržby Oceliarne 1 a Oceliarne 2.
Časom, to iste mnohí potvrdia, sa vypracoval na fachmana, ktorý vyniká odbornými znalosťami, rozhľadom a ktorý môže byť príkladom mimoriadnej pracovitosti, húževnatosti a dôslednosti. Vysoko cenená je jeho spolupráca a podiel na všetkých významných modernizačných a opravárenských akciách v závode Oceliareň a tiež skutočnosť, že riešenie problémov berie ako výzvu. Jednoducho povedané, prínos Pavla Jesenského pre spoločnosť U. S. Steel Košice je veľmi jasne rozpoznateľný konkrétnymi aktivitami v oblasti zlepšovania bezpečnosti práce, zlepšovania technického stavu zariadení, životného prostredia a produktivity práce. Práve tieto profesijné rysy, spolu s neodškriepiteľným faktom, že ostal fabrike verný bezmála štyri desaťročia, zohrali hlavnú úlohu pri návrhu spoločnosti U. S. Steel Košice na ocenenie Pavla Jesenského na stavovských oslavách počas Salamandrových dní v Banskej Štiavnici.
Na svoje doterajšie pôsobenie vo fabrike sa pozerá ako na využitú príležitosť pracovať na niečom užitočnom. A to aj s ľuďmi, ku ktorým má blízko a rozumie si s nimi. Na roky, ktoré vo fabrike prežil, spomína rád. A kvituje, čo všetko sa zmenilo, najmä ak ide o technologické zlepšenia.
„V roku 2006 firma zainvestovala do prvej obrovskej modernizačnej akcie v našej prevádzke, pri ktorej som síce nebol, ale znamenala v oblasti životného prostredia veľký posun. Potom, v 2013, prišlo na rad zachytávanie konvertorového plynu. Z Oceliarne 1 to dovtedy nebolo možné. Toto médium sa spaľovalo, ale to bola škoda, však, keď vieme konvertorový plyn využiť? Súčasťou tejto väčšej investičnej akcie boli aj zmiešavacie linky a dodávka plynu pre energetiku vo väčšej miere. No a v Oceliarni 2 sa nám podarilo, nie síce investíciou, ale viac-menej úpravou systémov, zlepšiť účinnosť chladenia spalín. Odchádzali nám pravidelne niektoré súčasti zariadenia a teraz je to podstatne lepšie, majú dlhšiu životnosť,“ spomenul Pavol Jesenský, ako sám zdôraznil, iba časť najhlavnejších riešení, ktoré prispeli k priateľskejšiemu environmentálnemu prístupu fabriky k životnému prostrediu. „Boli to však aj mnohé ďalšie, drobnejšie akcie, z ktorých si iste pozornosť zaslúži napríklad aj zvýšenie dodávky konvertorového plynu. Všetkému, kde sa dá usporiť, hlavne čo sa energií týka, sa mimoriadne venujeme,“ poznamenal. „Navyše, ekologické limity sú veľmi prísne a stávajú sa čím ďalej tým viac prísnejšími. Ak sa zariadenie nemení, neinovuje, časom by to mohol byť problém. Ale všetko stíhame.“
Ako sa spolupracuje Pavlovi Jesenskému, ktorý si popri zamestnaní ukončil vysokú školu, s kolegami? Rozumie si s nimi?
„Väčšinu ľudí, ktorí so mnou pracujú, poznám od samého začiatku. Je to super. S mladými je to horšie, ale pripisujem to skôr nášmu generalizovaniu. Aj naši rodičia vravievali, že s mladými je to čoraz horšie,“ zasmial sa. „Z ich strany zatiaľ nie je badať snahu, záujem... Ani nie o tak prácu, tú si berú, ale chýba snaha pochopiť systém... Len prísť do roboty, odrobiť si osem hodín a ísť preč... Ale čo sa týka tých najbližších, sme perfektná partia. Vieme sa na seba absolútne spoľahnúť. Ale je to zopár ľudí. Ešte stále to neberieme, že len prídeme do roboty a potom odídeme domov. Ešte stále nás to baví. Len neviem, dokedy to potrvá.“
Pavol Jesenský nežije len svojou prácou, povolaním. Tak to má byť. „Roky som programoval, už to nerobím. Mám rodinný dom, ktorý prerábam a už ho dokončujem, obrovskú záhradu, tam sa realizujem. Pasívny oddych nie je nič pre mňa. Rád spoznávam hrady, zámky a blízka mi je aj turistika.“
