„Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán,“ súhlasí so starým známym slovenským príslovím Ján Lengyel. „Je to živel, ktorý sa rýchlo rozpína, vtedy ho treba krotiť. Ak nie, nastáva pohroma. Vzniknúť môže hocikedy a hocikde, pokiaľ si človek nedáva pozor a neprijme opatrenia, aby mu zamedzil. Zoberte si taký elektrický skrat...Aj doma vravím svojej žene, aby dohliadala na zapálenú sviečku. Netreba sa spoliehať na to, že v okolí svietnika nie je nič horľavé. Pri odchode z domu ju treba stále zhasnúť. U nás vo fabrike je však riziko požiaru niekoľkonásobne vyššie. Sú tu nebezpečné chemické látky, plyny, horľavé kvapaliny. Zoberme si trebárs zváračské práce. Človek by si mal predtým, než ich začne, všetko dvakrát, aj trikrát skontrolovať, odstrániť z okolia horľavé materiály a až potom sa pustiť do roboty. V hute je napríklad naša prítomnosť pri prácach s požiarnym nebezpečenstvom nevyhnutná. Nielenže sa vykonávajú za našej asistencie, ale ešte pred ich začatím kontrolujeme, či je všetko tak, ako má byť. Taký zvárač nemusí všetko vidieť, hoci by mal... No overenou pravdou je, že viac očí viac vidí,“ mieni dlhoročný hasič-strojník a kontrolór hasiacich prístrojov.
Práca hasiča si vyžaduje celého človeka tvrdí Ján Lengyel a zjavne vie, vďaka dlhoročným skúsenostiam, ktoré v tomto povolaní nadobudol, prečo to hovorí. „Hasič musí byť zdatný nielen fyzicky, ale aj psychicky. Rovnako záchranár. Veľa rokov som bol vodičom sanitného vozidla a bol som svedkom všelijakých prípadov, videl som veľmi veľa úrazov. Aj ťažkých, dokonca i smrteľných. Stali sa z rôznych príčin. Či už z nepozornosti a neopatrnosti, ale aj kvôli nedodržaniu pravidiel bezpečnej práce. Pre záchranára je napríklad dôležité,“ nezabudne dodať Ján Lengyel, „aby si po každom takomto zásahu vedel vyčistiť hlavu a „odstrihol sa“ od toho, čo videl. Nemal by myslieť na nepríjemné momenty, ktoré by ho mohli ochromiť... To je len jedna stránka veci. Hasičovi, pri likvidácii požiaru je to nesmierne dôležité, by nemali chýbať potrebné vedomosti a zručnosti, mal by byť zodpovedný, spoľahlivý, pohotový, pripravený rýchlo a správne reagovať a čo je najdôležitejšie, mal by dávať pozor na seba i na svojho kolegu, veriť si navzájom a určite by mal byť tímovým hráčom.“
Ján Lengyel bol pôvodne automechanikom, istý čas, kým ho osud neprivial do Východoslovenských železiarní, opravoval autá, neskôr aj autobusy. Začínal ako údržbár v Rúrovni, no... „Priznávam, čistiť guličkové ložiská, čo to poopravovať, ma nebavilo. Niekoľkokrát som sa uchádzal o miesto na vtedajšom požiarnom útvare, no neúspešne. Napokon to ale vyšlo.“ Aké také skúsenosti a predstavu o tom, čo povolanie hasiča znamená, si priniesol zo základnej vojenskej služby, kde sa mu táto profesia, ktorú mu veliteľstvo pridelilo, veľmi zapáčila. Vo fabrike to bolo samozrejme niečo iné, ale rýchlo do svojej novej pozície zapadol. Aj vďaka absolvovaniu mnohých školení a kurzov. Z hasiča sa po roku stal hasič – strojník, a to i vzhľadom na vyštudovaný odbor a vodičské oprávnenia skupín B, C a T. Dnes už dokonale ovláda svoje pracovné prostredie. Počas svojej dlhoročnej praxe sa zúčastnil na mnohých výjazdoch záchrannej jednotky, kde ako vodič sanitného vozidla a zároveň záchranár II. stupňa vždy napomáhal a pomáha pri poskytovaní predlekárskej prvej pomoci alebo ako strojník cisternovej automobilovej striekačky pri rôznych požiaroch a nežiaducich udalostiach. Pravidelne pri náročných zásahoch, tak tomu bolo napríklad aj pri požiari dopravníkových pásov v divíznom závode Vysoké pece alebo v divíznom závode Koksovňa, vymieňa miesto strojníka obsluhujúceho čerpadlo za miesto hasiča pri prúdnici.
Zážitkov má Ján Lengyel v talóne za celé priehrštie. Úsmevných i adrenalínových so šťastným koncom, ale aj také, na ktoré nerád spomína.
V mysli sa mu vynoril prípad, ktorý sa odohral dávnejšie na plynulom odlievaní ocele do brám. Zamestnanci dodávateľskej firmy tam vykonávali natieračské práce v kanálových priestoroch. „Mal som vtedy službu. Keď sme prišli na miesto, kde už prebiehal zásah, dostali sme informáciu, že sa dvaja robotníci dole priotrávili. Keď kolegovia prvého z nich vytiahli pomocou lanového rebríka hore, museli sme ho oživovať. A kým ho sanitka odvážala do Šace, ukazovalo sa, že ten druhý toľko šťastia mať nebude. Niekto zdola len zakričal, že pravdepodobne exitus. Keď som ho pomáhal vyťahovať z kanála a chytil som ho za krkom, pootočiac mu hlavu, aby nepadala, zacítil som pulz. Nasledovala rýchla prvá pomoc a okamžitý odvoz do nemocnice. „Odšoféroval“ som to ja,“ vraví dnes už s úsmevom Ján Lengyel. Spomína aj ďalší zásah, tentoraz pri likvidácii požiaru v Koksovni, pri ktorom pomáhal zabezpečovať kyvadlovú dopravu vody. Dostal defekt... „Na útvare mi chlapi bleskurýchle vymenili koleso, čo pripomínalo situáciu v depe pri pretekoch Formule 1,“ chváli v tejto súvislosti pripravenosť svojich kolegov pohotovo zvládať aj takéto situácie.
Už pätnásť rokov je Ján Lengyel aj kontrolórom hasiacich prístrojov. Pod palcom ich má bezmála 930 v teritóriu Finišingu, ktoré podrobuje v zmysle firemných noriem bežnej i certifikovanej kontrole. Má sa teda čo obracať. „Ak si dobre rozložíte prácu, všetko sa dá stihnúť v požadovaných časových termínoch,“ konštatuje na záver.
Na slávnosti v Banskej Štiavnici tlieskalo obecenstvo aj Jánovi Lengyelovi. Čestný odznak Vzorný záchranár je ocenením jeho zodpovednosti, samostatnosti, skúsenosti a pracovitosti v tak náročnom povolaní.
