Helenu Tovarňákovú už poznáme ako zdatnú turistku, ktorá v prírode načerpáva energiu. Minulý víkend nechýbala na darcovskom pochode Karpatskej vandrovky, kde prešla 50 km trasu. “Parťáčky” na turistiku našla na internete:
“Väčšinou chodievam v skvelej ženskej partii, ktorú som spoznala cez sociálne siete. Sú to ženy z rôznych kútov Slovenska, no spája nás spoločná vášeň pre prírodu a pohyb. Každý výlet s nimi je zážitok – niekedy viac o smiechu, inokedy o prekonávaní seba samej."
Z jej turistických príspevkov cítiť pokoj a cit pre fotografiu. Tentokrát sa jej očami presunieme za hranice, do susedného Poľska:
“Bieszczady sú jedným z najpokojnejších a najmenej dotknutých pohorí v Poľsku. Nachádzajú sa na juhovýchode krajiny, na hraniciach s Ukrajinou a Slovenskom. Známe sú najmä svojimi rozľahlými poloninami – holými, zelenými hrebeňmi, ktoré poskytujú nekonečné výhľady bez nutnosti šplhať po skalách.
Na túru sme vyrazili z dedinky Wołosate, len pár kilometrov od slovenskej hranice. Začali sme v daždi. Les bol mokrý, tichý a hmlou zahalený. Ako sme stúpali vyššie, dažďové kvapky pomaly ustupovali. Keď sme vyšli z lesa, všetko sa zmenilo – akoby sme vstúpili do iného sveta. Slnečné lúče sa predierali cez obláčiky a rozžiarili rozkvitnuté lúky. Vzduch bol plný vôní kvetov a okolo nás sa vznášali motýle. Zelené kopce sa rozprestierali do diaľky a vytvárali nekonečný priestor na pokoj a rozjímanie.
Z vrcholu sme pokračovali po hrebeni cez Halicz, až na Rozsypaniec. Celý čas sme kráčali otvorenou krajinou. Nikde žiadne davy turistov, len ticho a sloboda.
Za deň sme prešli asi 22 kilometrov, no táto túra bola viac než len o vzdialenosti. Bola o tom, že v týchto poloninách, kde sa čas zdá byť pomalší, môže človek načerpať silu, nájsť pokoj a spojiť sa s krásou prírody.”
