So Stanislavom Švarcom sme sa stretli 3. júla. Len dva dni predtým mal svoje 30 ročné, pracovné jubileum. Od svojho nástupu do železiarní pracoval dva roky na údržbe a potom už na pozinkovacích linkách. Prešiel všetkými operátorským pozíciami.  V súčasnosti pracuje ako koordinátor prevádzky a údržby pozinkovní.

„Starám sa o chod pozinkovacích liniek a hlavne sprostredkúvam informácie medzi technológiou a údržbou tak, aby linky boli prevádzkyschopné.  So svojim tímom odhaľujeme všetky príčiny porúch, venujeme sa predikcii a riešime aktuálne problémy. Fungujeme ako spojovací článok medzi údržbou a technológiou.  Pozinkovacie linky poznám naozaj dobre. Svoju prácu mám veľmi rád, našiel som sa v nej. Každý deň prináša nové výzvy, ktoré si vyžadujú nové prístupy, postupy a riešenia, nové zážitky. Najväčším zážitkom je pre mňa, keď sa podarí vyriešiť vzniknutý problém. Svoju prácu by som nemenil za nič na svete. Sme vynikajúci kolektív. Máme za sebou aj ťažké obdobia, asi ako to býva všade, ale teraz je to fajn.  Škoda len, že sa už tak často nestretávame, spolu aj s rodinami tak, ako to bývalo kedysi,  hovorí Stanislav Švarc.

Prezradil, že jeho najväčším a najkrajším pracovným zážitkom bol pred 19 rokmi prechod zo starých pozinkovní na PZ3: „To bola výzva a zážitok v jednom, keď sme linku spúšťali.“

V pozinkovni pracoval aj jeho otec

„Stano patrí medzi najskúsenejších a najochotnejších pracovníkov na tejto linke. Pozná všetky detaily zariadenia a rokmi nabral neoceniteľné skúsenosti. Aj mňa osobne naučil viacerým vedomostiam a na jeho úsudok som vždy zvedavý, keď sa ocitneme v nejakej problémovej situácii. Je to veselý človek ktorý rád športuje, takže stretnutia s ním sú vždy príjemné,“ hovorí Tibor Kovács, riaditeľ DZ Zušľachťovne a obalová vetva.

V železiarňach, tiež v pozinkovni, pracoval dlhé roky ako majster jeho otec.  Časté rozhovory o jeho práci, ovplyvnili aj Stanislavove rozhodnutie o vlastnom výbere povolania. Aj keď nikdy nezabudne na okamihy, keď došlo v železiarňach k výbuchu plynového potrubia a úniku plynu: „Otec bol vtedy v práci. A my sme sa veľmi báli, či sa mu niečo nestalo, či je v poriadku a nevedeli sme sa dočkať, kým príde domov.“

Dôležité je chcieť

Stanislavovi Švarcovi bol minulý piatok udelený čestný odznak ministra hospodárstva Za pracovnú vernosť:  „Každé ocenenie poteší a na tento čestný odznak som veľmi hrdý. Mám 2 synov, majú 13 a 19 rokov. Obaja sa potešili.“

Na prvom mieste bola u Stanislava vždy čestnosť. Nemá rád klamstvo: „No a čo sa týka práce, každý sme nejaký. Učil som to aj nových operátorov, aj učňov, že niekto sa naučí skôr, niekto neskôr, to nie je dôležité, dôležité je chcieť. Ak niekto nie je lenivý  a chce sa naučiť, či sa naučí o týždeň skôr alebo neskôr, to mi nevadí. Podstatné je, že chce, že má ťah na bránu. Toto učím aj svojich synov, aj všetkých kolegov, operátorov a mladých chlapcov, ktorí k nám prídu do práce.“

Na motorke po Slovensku

Vo svojom voľnom čase veľa športuje. Najradšej má cyklistiku a plávanie a sem – tam si zahrá futbal. V minulosti sa cestnej cyklistike venoval polo profesionálne. V posledných rokoch sú jeho vášňou motorky. Prvú dostal od rodiny na svoje 40. narodeniny a odvtedy už má čo – to najazdené.

„Prešiel som na motorke celé Slovensko. Mám rád Nízke Tatry, Manínsku tiesňavu, ale prešiel som aj Poľsko, z druhej strany Tatier, kde je tiež čo objavovať a obdivovať a z Čiech je to jednoznačne Morava.“

Foto: Ján Kisucký