Ak nezačneme konsolidovať efektívne a nepodporíme hospodársky rast, môžeme chystať nové súbory šetriacich balíčkov, hovorí prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.

Len v stredu schválil parlament časť súboru opatrení, ktoré priniesol tretí konsolidačný balíček. Tie sa orientovali najmä na nové záťaže mieriace na živnostníkov, zamestnancov a podnikateľov. Dohromady majú štátu priniesť 1,4 miliardy eur.

Ako plánuje štát šetriť na sebe? Stále nevieme. Zatiaľ čo príjmová strana bola na svete expresne rýchlo, škrty na štáte budú známe až pri predkladaní štátneho rozpočtu v októbri.

Zástupcovia zamestnávateľov apelujú na vládu, aby konsolidovala efektívne a hlavne podporovala rast ekonomiky. To sa však nedeje a za pravdu im dáva aj aktuálny výhľad vývoja našej ekonomiky .

„Nemáme žiadne dobré správy. Odhadujeme, že rast sa bude tento rok pohybovať niekde pod jedným percentom. Budúci rok to bude ešte horšie, a to okolo pol percenta,“ zhodnotil guvernér NBS Peter Kažimír s tým, že naša ekonomika by mohla prísť až o 30-tisíc pracovných miest.

O dosahoch konsolidácie a jej vplyve na ekonomiku a biznis prostredie sa HN rozprávali s prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov Miroslavom Kiraľvargom.

Prvé opatrenia už prešli parlamentom. Hneď sa k nim dostaneme, no na začiatok, ako hodnotíte prvé dve konsolidačné kolá?
Slovensko je zadlžené tak, že na každého obyvateľa, vrátane všetkých malých detí, pripadá zadlženosť na úrovni viac ako 14-tisíc eur. Ak by sme nič nerobili, náš dlh by čoskoro stúpol na viac ako sto miliárd eur, čo by už bolo neakceptovateľné.
Slovensko si požičiava na finančných trhoch a za každý úver musíme platiť aj úroky. Už len v tomto roku ich zaplatíme vo výške dvoch miliárd. V prepočte tak mesačná splátka úrokov na jedného obyvateľa vychádza na 30 eur. Ak si budeme požičiavať ďalej, úroky budú zákonite rásť.
Preto súhlasím s tým, že ozdravovanie je nutné. Horšie však je, že konsolidujeme už dva roky v sume 4,7 miliardy, ktoré mali zabezpečiť to, aby sa dostal deficit verejného rozpočtu pod šesť miliárd eur. Aj napriek všetkému sme po dvoch rokoch stále na deficite plus-mínus šesť miliárd.

Prečo z vášho pohľadu nemá pomerne masívna konsolidácia žiadne výsledky?
No dôvod je veľmi prozaický. Po prvé, 4,7 miliardy bolo napočítané na papieri, ale realita bola zjavne nižšia. A druhá vec je, že štát namiesto znižovania výdavkov míňal viac. Od roku 2022 do súčasnosti sa zvýšili výdavky na strane štátu o 40 percent.
To znamená, že ak pred rokom 2022 boli výdavky na úrovni približne 47 miliárd, tak dnes sú na úrovni 67 miliárd. Vo výsledku teda rýchlejšie míňame peniaze, ako ich šetríme.

Súkromný sektor neustále apeloval na vládu, aby začala šetriť na strane výdavkov. V prípade tretieho balíčka sa tak má stať. Ste teda s aktuálnym nastavením spokojnejší?
Dosiaľ bola konsolidácia takmer výhradne na pleciach zamestnávateľov. Očakávali sme, že tretí balík bude najmä o znižovaní výdavkov štátu. Nestalo sa tak. Opäť je väčšia časť postavená na zvyšovaní daní a odvodov. Veď zo sumy 2,7 miliardy eur zaplatia viac ako polovicu, 1,4 miliardy eur, opäť zamestnanci a podnikatelia.
Darmo si niektorí gratulujú, že predstavili geniálny balíček. Taký by bol vtedy, ak by konečne podporil ekonomický rast. Ten by znamenal, že budeme viac peňazí zarábať na strane hospodárstva a tým platiť vyššie objemy daní a všetkých poplatkov a odvodov. Následne by sme mali väčšie zdroje a nemuseli by sme si toľko požičiavať.
Namiesto toho prognózy hovoria o raste HDP v tomto roku na úrovni jedného percenta, zrejme aj menej. Budúci rok to zas bude zrejme o niečo viac ako jedno percento. To znamená, že ekonomika nebude podporovať rast príjmov. A teda môžeme očakávať, že čoskoro uvidíme aj ďalšie opatrenia.

Ako hľadíte na to, že vládni predstavitelia majú presnú predstavu o tom, od koho a ako peniaze vyzbierať, no medzičasom stále nie je známe, ako chcú šetriť na výdavkoch?
Na toto sme poukazovali na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, ktorá bola v podstate týždeň po tom, čo bol prezentovaný balík. Videli sme jasne dané kroky na strane zvyšovania príjmov od zamestnávateľov aj podnikateľov. Na druhej strane tu však máme len deklarovanú výšku 1,3 až 1,4 miliardy, ktorá má byť získaná na strane úspor.

Viac sa o plánovanom šetrení dozvieme až pri predkladaní štátneho rozpočtu, čo by malo byť najneskôr 15. októbra. Počúvame o zmrazení platov, pozastavení nákupov určitých položiek. Máte aspoň hrubú predstavu, ako škrtenie výdavkov bude vyzerať?
Treba povedať, že ak zmrazíme platy, tak nemôžeme hovoriť o úspore.
Zrejme môžeme očakávať, že nutnosť dvíhať zmrazené platy príde skôr či neskôr.
Presne tak. História nás naučila, že ak sa v minulosti niekde zmrazovali platy, tak o rok či dva skokovo rástli. Toto nemôžeme označovať ako šetrenie, skôr ide o dočasné predchádzanie nákladom. Na Hospodárskej a sociálnej rade sme deklarovali, že nevidíme, ako má dôjsť k tým úsporám.
Ak skutočne chceme znížiť počet zamestnancov pracujúcich v štátnych a vo vládnych inštitúciách, tak potrebujeme spustiť personálny a procesný audit, aby sme mali rukolapné výsledky, čo je najefektívnejšie a najlepšie urobiť tak, aby sme dosiahli požadovaný benefit.
Z našej skúsenosti z podnikateľského sektora tento proces často trvá pol roka, niekedy až rok. Preto sa pýtam, ako dospejeme k znižovaniu počtu pracovníkov, ak audity stále neprebiehajú? Uvidíme výsledky vôbec na jar?

Šetrenie na výdavkoch navyše zahŕňa 400-miliónový balík na pomoc s energiami, ktoré majú byť vykryté z európskych fondov. Nie je to doslova pálenie peňazí, ktoré mali byť určené na rozvoj?
Ak skutočne budú tieto prostriedky využité na energopomoc, štát má už tretinu ušetrenú, lebo tieto prostriedky neminie zo štátneho rozpočtu. Ako však správne hovoríte, cieľom využívania týchto peňazí má byť podpora investícií. Tie majú zvyšovať kvalitu života občanov členskej krajiny a podporovať ekonomický rast. Nemáme ich prejesť.
Navyše, ak sa nezmení energetická politika v rámci Európskej únie, nič nenasvedčuje tomu, že ceny energií rapídne klesnú. Tento problém tu preto bude budúci rok aj tie nasledujúce roky.

Snažili ste sa komunikovať so štátom a pomáhať mu hľadať riešenia, ako šetriť na strane výdavkov?
Áno. Opakovane. Vždy sme však dostali odpoveď, že len čo príde k politickej dohode, dajú nám vedieť.
To aj urobili. Ibaže najskôr o všetkom informovali celú verejnosť.
V zásade len zopakovali scenár z predchádzajúceho roka, ktorý rozhodne nebol dobrý. Argument bol, že zástupcovia zamestnávateľov a odbory sa nevedia dohodnúť.

Paradoxne však prišlo k nevídanej situácii, keď ste sa naozaj zhodli.
Prišlo. To si však nechám na druhú časť debaty. V každom prípade sme neočakávali pri príprave balíka konsenzus.

Zrejme ste aspoň čakali, že vás vypočujú.
Od začiatku roka sme sa mohli opakovane stretávať. Mohli sme dospieť k čiastkovým záverom, ktoré by boli podporené sociálnymi partnermi ako jeden blok. Tu sa nevieme zhodnúť, ale bohužiaľ, niekto musí ustúpiť, tu ustúpi druhá strana a prišli by sme s nejakým záverom. No vynechali nás z toho.

Zachytil som jeden absurdný argument z Úradu vlády, kde citujem, že by ste sa „ani tak nedohodli“. Predstavme si však, že by k stretnutiu prišlo. S akými návrhmi by ste aj spolu s odborármi prišli? Čo by bolo iné oproti tomu, čo vidíme dnes?
V máji sme, ako Republiková únia zamestnávateľov, spolu s Konfederáciou odborových zväzov dospeli k dohode. V máji sme ministerstvu financií prezentovali sedem oblastí, ktoré hovorili o efektívnom riadení štátnej a verejnej správy či o znižovaní výdavkov na strane štátu a verejných inštitúcií. Dohromady išlo o opatrenia za viac ako dve miliardy eur.
Ktokoľvek nás môže spochybňovať a označovať tieto návrhy za nereálne. My však hovoríme, tak nám to teda vyvráťte. Poďme sa rozprávať, ale nie 16. septembra, keď už bolo v podstate všetko rozhodnuté.

Prečo podľa vás tá komunikácia? Je tam na strane vlády obava z toho, že by sa dopredu prezrádzali opatrenia, čo by zas sabotovalo ich pôvodné plány celú konsolidáciu vykonať?
Nadviažem na slovné spojenie obava z prezradenia opatrení. Veď o čo je lepšia súčasná situácia? Aktuálne prebieha búrlivá diskusia o každom jednom opatrení a na niektoré vystúpenia poslancov sa naozaj zle pozerá.
Som smutný z toho, že sme dospeli do štádia vývoja spoločnosti, minimálne na Slovensku určite, keď neargumentujeme na základe faktov a dát, ale na základe interpretácií. Kto, ako, čo povie a toto je pre nás základ argumentácie a základ protiargumentácie. Neakceptujú sa čísla, spochybňujú sa. Neakceptujú sa fakty, ale pretláča sa interpretácia. To celé nesmeruje k tomu, aby nevíťazil populizmus, či k tomu, aby sa neklamalo.
Úlohou Hospodárskej a sociálnej rady je zo strany sociálnych partnerov okomentovať a dať pripomienky k návrhu zákona alebo zmene zákonov. Snažíme sa riadiť faktmi. Preto sme odovzdali, ako Republiková únia zamestnávateľov, osem strán odborných argumentov k jednotlivým 22 návrhom opatrení a povedali sme, prečo nie sme spokojní a nesúhlasíme s takýmto postupom.

Sme aktuálne v slepej uličke? Budeme z vášho pohľadu takýmto spôsobom konsolidovať donekonečna?
Cieľom je zrejme dospieť do štádia, keď budeme dodržiavať maastrichtské kritériá, na základe ktorých má deficit byť maximálne na úrovni troch percent. Teraz sme vo výške päť a viac percent, takže máme pred sebou dlhú cestu. Preto opakujeme, že treba naštartovať ekonomický rast.
Zvýšiť príjem je jediná cesta, ako vyrobiť peniaze. Štát so svojimi zamestnancami peniaze nevyrobí. Vyrobia ich podnikatelia, zamestnávatelia a zamestnanci v súkromných firmách. Tí sa skladajú na to, aby sme ako spoločnosť vedeli fungovať vrátane všetkých sociálnych a zdravotných výdavkov.
Problém je, že v porovnaní s okolitými krajinami sme na tom najhoršie. Takže investori sa logicky pozerajú na to, či je toto tá krajina, kde chcú skutočne investovať. Uvítal by som, ak by bolo Slovensko atraktívnejšie.
Ak sa pozrieme na dáta, tak v rokoch 2000 až 2010 zahraničné investície boli na úrovni šesť percent hrubého domáceho produktu. V roku 2013 až 2022 to to bolo už len na úrovni dvoch percent. Následne v roku 2023 to bola nula. A ak budeme zaťažovať prácu a zvyšovať náklady podnikateľov, súčasný stav sa nezmení.
Veď sám za seba hovorí fakt, že ak porovnáme priemerný príjem zamestnanca na Slovensku s okolitými krajinami a započítame do toho aj náklady na bývanie a celý spotrebný kôš na živobytie, tak Poľsko má čistý príjem o 56 percent vyšší ako na Slovensku. Česko má čistý príjem o 35 percent vyšší a Maďarsko o 22 percent vyšší ako u nás. Ak toto počuje mladý človek, ako sa má rozhodnúť?

Viacerí odborníci tvrdili, že na strane porazených sú hlavne živnostníci. Súhlasíte?
Osobne súhlasím s tým, že ak živnostník očakáva, že bude mať na dôchodok zo Sociálnej poisťovne taký príjem ako ktorýkoľvek zamestnanec, tak si musí uvedomiť, že musí odvádzať v priebehu aktívneho života a aktívnej práce porovnateľné sumy.
Vo výsledku však vidíme, že na dôchodky živnostníkov sa skladajú zamestnanci, ktorí pracovali v zamestnaneckom pomere. Preto som všetkými desiatimi za to, aby sa aj v tomto nesystematickom prístupe urobila zmena. Na druhej strane však chceme podporovať živnosti a podnikanie jednotlivcov a malých firiem. Opäť sa dostávame k tomu, že mala prebehnúť odborná diskusia.

Ako najnovší balík z vášho pohľadu ovplyvnil zamestnávateľov? Zasiahne ich najmä nepriamo rast zdravotného odvodu v prípade zamestnancov?
Pred prezentovaním opatrení sme vydali tlačovú správu, že zvyšovať odvody nie je dobrý krok. Daňovo-odvodové zaťaženie u nás je už vysoké tak či tak. Dozvedeli sme sa však, že odvod na zdravotné poistenie zo strany zamestnanca bude zvýšený o jedno percento.  Zamestnanec uvidí nižšiu sumu na výplatnej páske a logicky môžeme očakávať, že bude tlačiť zamestnávateľa do zvýšenia miezd.  Bude chcieť peniaze naspäť, teda bude očakávať, že dôjde k zvýšeniu jeho príjmu formou vyššej mzdy.

V posledných rokoch u nás vybudoval výskumno-vývojové pracoviská Schaeffler na Kysuciach, ZF v Trnave či Haleon v Leviciach. Išlo o dôkaz, že nemusíme byť len montážnou dielňou. Na druhej strane je u nás omnoho drahšie zamestnávať talenty ako napríklad v Česku. Hrozí ich odlev?
Dáta Eurostatu poukazujú na to, že priemerný čistý príjem vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca na Slovensku v minulom roku dosiahol 12-tisíc eur. Je to najmenej zo všetkých krajín Únie. V Maďarsku a Rumunsku je to o tisíc eur viac. V Bulharsku a Poľsku o štyritisíc eur viac. V Česku o deväťtisíc eur viac.
Tento údaj znamená fakt, že máme síce vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale mnoho z nich nepracuje v takej oblasti, ktorá im prinesie adekvátny príjem. Zároveň nemalú úlohu hrá daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je mimoriadne vysoké a spôsobuje takéto veľké diskrepancie.

Ako sa poučiť z doterajších krokov a čo možno do budúcnosti robiť tak, aby sme sa vyhli problémom a naplnili svoj cieľ?
Veľmi jednoducho. Po prvé, akýkoľvek návrh opatrení vrátane konsolidačných opatrení sa má pripravovať najprv z odbornej stránky, následne má prísť politická dohoda. Nie opačne. My sme pripravení na prvej časti participovať s cieľom nájsť najefektívnejší konsolidačný balík, lebo ho potrebujeme.
Po druhé, je nutné si uvedomiť, že bez efektívnej konsolidácie a rastu budeme potrebovať balík aj na rok 2027. Ak ho urobíme podobne ako na rok 2026, tak budeme potrebovať balík na rok 2028.
Čiže vyzývam všetkých možných zainteresovaných sociálnych partnerov, ktorí majú záujem na tejto téme participovať, poďme už dnes otvoriť možné opatrenia na rok 2027. Poďme ich pripraviť spoločne tak, aby boli akceptované celou spoločnosťou vrátane zamestnávateľov, zamestnancov a predstaviteľov vlády.

Pozrite si celý rozhovor s prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov Miroslavom Kiraľvargom na  hnonline.sk/finweb/ekonomika/96237012-398655 .