Na finále hokejového turnaja O pohár prezidenta U. S. Steel Košice prišiel, už iba ako hosť, dlhoročný organizátor športových podujatí v našom podniku Ján Margita. V železiarňach bol hlavným organizátorom letných i zimných športových hier takmer 20 rokov. Jeho účasť na hokeji sme využili na krátky rozhovor.
Kde má korene tvoja láska k športu?
Otec ma už ako 5 ročného zobral so sebou na maratónsky výbor. Dal mi 10 programov maratónu a išiel som ich predávať. Takže tie korene sú asi tam. Neskôr ma otec brával na všetky súťaže, na futbal, na hokej a na basketbal, ktorý pískal. A samozrejme, nechýbal ani maratón. Poznal som aj zakladateľa košického maratónu Vojtecha Bukovského. Športoval som aj aktívne, venoval som sa šermu hrával som basketbal a tenis. Aj keď nie vrcholovo, športom som žil od rána do večera.
Pochopiteľne MMM, kde som vyrástol. Najprv som robil tlmočníka, potom šéfa tlmočníkov, potom tajomníka. Keď som prišiel v roku 1973 do železiarní, pôsobil som v TJ VSŽ, čo bola jedna z najväčších telovýchovných jednôt v Košiciach. Našťastie som mal vždy takých šéfov, ktorí mi umožňovali venovať sa popri práci aj športu. V tom čase vznikli medzinárodné gymnastické preteky O pohár KVP, kde som začínal ako tlmočník, neskôr som bol šéfom organizačného výboru, ktorého väčšina členov pochádzala z VSŽ. Boli to skvelí ľudia, rád na toto obdobie spomínam. Tieto gymnastické preteky považujem za svoj najväčší úspech, pretože patrili medzi štyri najlepšie organizované preteky na svete. Na posledných pretekoch v Košiciach sa zučastnilo asi 12 pretekárov, mužov a žien, ktorí mali z MS, ME a z olympiád spolu asi 75 medailí. Pôsobil som aj v OV medzinárodného tenisového turnaja Challenger, ktorého organizátorom bol tenisový oddiel TJ VSŽ ako aj v 1. FC Košice, ktorý vtedy hral v Lige majstrov. Otec ma naučil, že všetko, čo robím, mám robiť tak, ako keby som to robil pre seba. Aby som mal z toho radosť, pretože tá radosť sa určite prenesie aj na ostatných.
Toto obdobie môjho života sa začalo v roku 2005 a skončilo sa vlani. Začiatky boli veľkolepé. Napríklad na tenis sme mali bežne prihlásených 60 ľudí, na futbal 26 družstiev. Aj v súťaží volejbalistov sme mali vyše 10 ženských a mužských družstiev. Postupne ako ľudia vo fabrike starli, na športové súťaže sa ich prihlasovalo menej. Som rád, že sme našu športovú tradíciu neprerušili ani počas pandémie. Ale „od covidu“ akoby ľudia zleniveli, kopa ich pracovala a stále pracuje z domu. A je to škoda. Dnešná mládež prestala športovať a keď sa nejakému športu venuje, tak len individuálne. Preto som rád, že mladí ľudia z fabriky prišli s nápadom na zaradenie nového športu – plážového volejbalu. Vlani sa hral jeden deň, ale verím, že v tomto roku sa pridajú viaceré tímy a tento šport sa bude hrať niekoľko dní. Ja som v organizačnom výbore maratónu skončil v sedemdesiatke a s organizovaním firemných športových súťaží som skončil v sedemdesiat päťke. V určitom veku je skrátka treba prestať a odovzdať pomyselnú štafetu novej garnitúre, mladým ľuďom, ktorí to budú robiť úplne inak, možno pribudnú nové športy, možno sa niektoré zrušia. Tak to má byť. Fanúšikom však určite zostanem. Vždy, keď mi organizátori zavolajú, aby som prišiel, veľmi rád prídem. A aj pomôžem, keď bude treba.
V roku 2000 som dostal cenu mesta Košice za rozvoj športu vo VSŽ. Bola to pre mňa veľká česť, ale bolo to aj zásluhou kamarátov, dobrovoľníkov, s ktorými som roky spolupracoval. Aj preto rád spomínam najmä na kolektív organizátorov, ktorým sa chcem ešte raz zo srdca poďakovať. Vždy som bol obklopený ľuďmi, ktorí to robili od srdca. Spoznal som veľmi veľa ľudí, ktorí športom doslova žili a žijú. Aj keď to bol amatérsky šport, mal vždy vysokú úroveň. Nedám napríklad dopustiť na náš hokejový turnaj. Taká tradícia v bývalom Česko Slovensku ani na Slovensku nie je. Som rád, že aj mnohí prezidenti sa zapájali do rôznych športov, či už to bol George Babcoke, David Rintoul, Scott Buckiso... Nielen firemné, ale aj športové podujatia medzinárodného významu v meste, ako je MMM, začal podporovať už prvý prezident John Goodish... Prial by som si, aby sa firemné športové hry nikdy nezrušili. Majú krásnu a dlhoročnú tradíciu. Verím, že sa bude zapájať viac mladých ľudí, že prídu aj nové športové disciplíny.
Ján Margita sa po takmer 20 rokoch zúčastnil finále hokejového turnaja už len ako hosť. Iba pár dní predtým oslávil narodeniny. Jeho bývalí kolegovia mu pripravili krásne prekvapenie v podobe 7 kg vážiacej torty, ktorú špeciálne na túto príležitosť upiekla Andrea Nováková.
Foto: Arpád Köteles
