Obaja rodičia Petra Eliáša pracovali v železiarňach. Jeho voľba po skončení školy bola preto jasná. Začínal ako lakovač, ale práca na linke ho nebavila, preto sa uchádzal o prácu v expedícii, kde zostal  dodnes. Začínal s pomocnými prácami. Triedil plachty, prikrýval nimi vagóny. Neskôr začal pracovať ako skladník. Všetko sa vtedy robilo ručne, doklady, inventúry. Papiere si pred koncom mesiaca brával aj domov a celý víkend ručne spočítaval. Teraz je to všetko v systéme, takže inventúra je otázka naskenovania materiálu. Údaje vyhodnotí samotný systém. Predtým  bola práca fyzicky namáhavejšia, zato teraz je viac stresujúca.

Rastislav Milan, riaditeľ DZ Expedícia o svojom kolegovi hovorí: „Peter Eliáš ma za sebou 36 ročnú prax v našej firme, pričom celý pracovný život sa venoval oblasti skladového hospodárstva našich výrobkov a ich expedícii. Je naozaj príkladom úspešnej kariéry počas ktorej sa vďaka pracovitosti a cieľavedomosti z pozície predáka skladu vypracoval na vedúceho prevádzky expedície pozinkovaných a pocínovaných výrobkov.“

Peter Eliáš spomína aj na vznik DZ Expedícia: „Bolo treba všetko prerábať, papiere, doklady, to sme zostávali v práci do večera, alebo do noci. Všetko bolo pre nás nové, náklady, údržba... všetko sme si museli zrazu zabezpečovať sami.“

„Keď som začínal, 30 percent výroby sme expedovali kamiónmi a väčšina sa k zákazníkom prevážala vlakmi. Teraz je to v mojej prevádzke presne opačne. Predtým, než kamióny alebo vlaky opustia územie nášho podniku, musia prejsť mnohými kontrolami. Kontrolujeme správnosť uloženia materiálu v kamiónoch, správne upevnenie zvitkov. Ak by zvitky neboli správne upevnené, mohli by vypadnúť, mohla by nastať vážna havária. Tak isto kontrolujeme aj uloženie a upevnenie zvitkov vo vagónoch. Ďalej musíme skontrolovať i to, či sú na kamiónoch alebo vo vlakových vozňoch naložené presne tie zvitky, ktoré tam mali byť, kontrolujeme kvalitu balenia, či nie je niečo poškodené. Skrátka, aby zákazník dostal presne to, za čo si zaplatil a aby mu tovar prišiel nepoškodený,“ hovorí.

Aj Peter Eliáš si našiel v železiarňach za tie roky veľa priateľov.  V práci skôr  presadzuje priateľskú, až rodinnú atmosféru. Aj keď sa to nie vždy dá: „Riadim 160 ľudí a to je 160 pováh. Na každého platí niečo iné. Väčšina to akceptuje, všetci vedia, že moje dvere sú stále otvorené. Vždy sa snažíme nájsť nejaký kompromis.“

 Tak ako Peter Eliáš prevzal pomyselnú štafetu od svojich rodičov, podarilo sa mu ju odovzdať ďalej, jednému zo svojich synov. „Mám dvoch synov, starší ide v mojich šľapajach, robí v DZ Teplá valcovňa, mladší sa vydal iným smerom. Stretávame sa vždy v nedeľu, veľmi sa na tieto stretnutia teším, lebo raz do týždňa je náš deň  - naša chlapská nedeľa.“

Veľmi si váži ocenenie Za pracovnú vernosť, ale dodáva, že patrí aj jeho kolegom. Cení si prácu každého jedného z nich. Všetkých, na ktorých sa môže spoľahnúť.