Ocenením Za pracovnú vernosť bol v Banskej Štiavnici ocenený aj František Ferko, ktorý je už 31 rokov verný oceliarňam. Od roku 2001 pracuje ako prvý odlievač na ZPO1.
„Keď som nastúpil, v prvých dňoch to bol pre mňa šok,“ spomína František Ferko na svoje prvé dni v práci: „Som vyučený strojár a prišiel som do hute, do prostredia, ktoré som vôbec nepoznal, do omnoho väčšieho podniku, ako som si vôbec predtým dokázal predstaviť. Pracoval som na zmene D, zostal som na tejto zmene 25 rokov.“ Mladému zamestnancovi vtedy pomohli kolegovia, ktorí boli od neho starší a držali nad ním ochrannú ruku, až kým sa postupne vypracoval na pozíciu prvého odlievača. „Pochádzam z malej dedinky, zo Šemše, a keď som robil ešte na zmene D, tak výrobný proces, od začiatku až po koniec sme mali pod palcom štyria ľudia práve z našej dedinky, a to od tekutej ocele až po brámu,“ hovorí.
František Ferko rád spomína na vynikajúci kolektív. Boli skoro ako rodina. Pravdaže, vyskytli sa aj nežiadúce udalosti, ktoré bolo treba riešiť s chladnou hlavou. Spoločnými silami dokázali vždy všetko vyriešiť.
„Hlavne, keď prišli Američania, ktorí kládli veľmi veľké nároky na bezpečnosť práce, takže to bolo veľmi náročné obdobie, ale malo to svoj význam, pretože dnes je práca omnoho bezpečnejšia a vidieť to na výsledkoch celého podniku,“ hovorí.
Tak, ako starší kolegovia pomohli v prvých týždňoch a mesiacoch jemu, tak sa teraz on snaží pomáhať mladým ľuďom. A to je jedna z vlastností, ktoré si na ňom váži aj riaditeľ DZ Oceliareň Róbert Tóth: „Poznám Františka dlho, vždy bol ťahúňom partie odlievačov, nikdy nepovedal, že sa niečo nedá, svoju partiu ľudí dokázal zmobilizovať a mladších ľudí motivovať. Veľa ľudí osobe zaškolil. Je príkladom v tom, ako sa stavať k práci a k problémom, ktoré vznikajú na dennej báze. Už nie je veľa takých ľudí, ktorým tak záleží na práci a na kolegoch. A keď sa vyskytne akýkoľvek problém, vždy mi povie: „Robču“, zrobíme to, na nás si sa stále vedel spoľahnúť, aj teraz sa môžeš.“
Čo znamená pre Františka Ferka najvyššie rezortné ocenenie?
„Poznal som dvoch ľudí, ktorí mi boli vzorom a toto ocenenie v minulosti dostali,“ hovorí a dodáva: „Keď som ich videl v hutníckych uniformách, tak som rozmýšľal, či aj ja raz dosiahnem takúto métu. A teraz sa to stalo. Veľmi ma to potešilo, je to ocenenie mojej práce. Uznanie, že ju robím dobre. Keď si vedenie spomenie na obyčajného človeka, tak to naozaj poteší. Manželka mi najprv ani neverila, ale potom povedala, že si toto ocenenie určite zaslúžim.“
