Na trati Medzinárodného maratónu mieru 5. októbra uvidíme mnoho našich kolegov, železiarov. Ešte pred bežcami sa o 8:45 na štart postaví elita inline pretekárov. O elite hovoríme preto, že v tomto ročníku MMM  je počet účastníkov korčuliarskej disciplíny limitovaný, pretekári musia spĺňať výkonnostné kritériá. Preto je fantastické, že v mužskej kategórii budeme môcť držať palce až dvom našim kolegom – Pavlovi Dubeckému, s ktorým sa tentokrát zhovárame a Erikovi Mlatičkovi, ktorého príbeh sme už priniesli. Obaja spĺňajú výkonnostný limit inline polmaratónu do 50 minút. 

Pavol Dubecký z DZ Zušľachťovne a obalová vetva sa korčuľovaniu  venuje deväť rokov. O svojich začiatkoch hovorí:

„Ako sa vraví, za všetkým treba hľadať ženu... manželka chcela začať korčuľovať a nemala s kým, tak som si tiež kúpil korčule a pridal sa. Ona bola korčuľovať trikrát a mne to ostalo... Spočiatku som trénoval sám. Keďže pochádzam z obce Seňa, vyrastal som s maratónom. Preteky ma lákali, ale vytrvalostný beh mi nikdy nepasoval. Keď som však videl korčuliarov, povedal som si, to by som rád vyskúšal. Na prvých pretekoch som bol v Seni v roku 2018, na polmaratóne Košice – Seňa. Tam som sa stretol s partiou chlapcov, ktorí vraveli, že som podal celkom dobrý výkon a či by som sa nepridal aj na preteky o týždeň v Moldave. V Moldave zas, či by som nešiel súťažiť o týždeň do Medzeva...“

A tak sa začal kolotoč súťaží, zatiaľ na klasických, fitnessových korčuliach. Neskôr sa Pavol spoznal s profesionálnym trénerom Lukášom Benedikom, majstrom Slovenska a niekoľkonásobným víťazom MMM v inline disciplíne:

„Keď som videl, ako korčuľuje, chcel som sa to tiež naučiť. Zaplatil som si tréningy a napokon sa pridal do klubu RRTC (Rollerskating Race Team Cassovia) v Košiciach. Až tam som vymenil fitnessové korčule za „spídové“ – rýchlostné, s veľkými kolieskami. Od vtedy som sa už zúčastňoval Slovenských pohárov (SP) a iných súťaží.“

Futbal na kolieskach

Športový rok „inlajnistov“ sa neodohráva iba na čerstvom vzduchu. Trénujú aj v telocvični a dokonca majú aj halové preteky. Pavol pracuje na zmeny, preto trénuje vtedy, keď má čas a príležitosť. Niekedy je to raz – dvakrát v týždni, inokedy zas tri – štyrikrát.

„Trénujem celý rok, ak počasie dovolí, tak vonku na korčuliach alebo na cestnom bicykli. V zime zas v posilňovni alebo na cyklistickom trenažéri. V rámci klubu máme v zime tréningy v telocvični. Tam je to náročnejšie na techniku a šikovnosť, pretože jazdíme natesno a podlaha je klzkejšia. Nie je priestor na chybu. Korčuľujete stále dookola a ak nevyberiete zákrutu, skončíte takpovediac na stene. V telocvični je však zábava, začíname klasickou rozcvičkou, zahriatím a strečingom, rozkorčuľovaním. Potom si dávame buď vytrvalostné okruhy, alebo intervaly – nástupy do zákruty, kde sa precvičuje technika prekladania. Alebo si urobíme preteky a štafety. Na záver hrávame futbal na korčuliach. Pri futbale človek nepremýšľa o tom, ako korčuľuje a robí také veci, ktoré ani nevie, že dokáže – rýchle otočky, brzdy, spiatočky, prihrávky. To je taká zábavka na konci tréningu.“

Voľnosť a sloboda

Pavol Dubecký sa môže pochváliť úspechmi v hale aj mimo nej. Na halových majstrovstvách Slovenska získal dvakrát bronzovú medailu v celkovom poradí. Minulý rok sa v Slovenskom pohári vo svojej kategórii (do 50 rokov) umiestnil na treťom mieste. Na otázku, čo je na tomto športe atraktívne, odpovedá:

„Je tam taká voľnosť, sloboda. Krása tohto športu sa ukáže až pri rýchlosti 25 – 30 km/hod, lebo tam si už letíte... precvičíte si celé telo a ak je ešte aj dobrý cyklistický chodník, radosť je dvojnásobná.“

Natíska sa otázka, akú rýchlosť korčuliari dosahujú. Pavlova priemerná rýchlosť je 30 km/hod, ale vie sa dostať aj na 40, tí najlepší idú aj päťdesiatkou. Zaujímavosťou je, že najpočetnejšia kategória rýchlokorčuliarov je vo veku 40 až 50 rokov, potom skupina vo veku 50 až 60 rokov, až za nimi nasledujú mladí...

„Mladých je paradoxne najmenej, možno sa k tomuto športu nedostali, vybrali si niečo iné.  S korčuľovaním začnú ľudia väčšinou po inej športovej kariére. Chcú niečo robiť, lebo šport im chýba a „nájdu sa“ na kolieskach. Aj u mňa to tak bolo. Predtým som hrával futbal. Keď som s futbalom prestal, šport mi chýbal a napokon sa mi zapáčilo korčuľovanie.“

Košický maratón je vrcholom sezóny

Pavol súťaží na MMM pravidelne. Zo 166 pretekárov sa v ostatnom ročníku umiestnil na 15. mieste s časom 00:42:29. Rok predtým prešiel cieľom siedmy. O MMM hovorí:

„Atmosféra je super, diváci nás celý čas povzbudzujú. Aj trať je pekná, nie je to „kolečkovanie“ po parku. Ulicami mesta nám to rýchlo ubehne, celé preteky v podstate preletíme. Tento polmaratón síce nie je zaradený do SP, ale je to taký vrchol sezóny. Navyše som tu doma, na trati mi fandí rodina, takže na MMM chodím rád. Avšak povrch ciest v Košiciach je už dosť nebezpečný, treba si dávať pozor na diery a kanály, čo nám športovcom kazí zážitok. Keďže korčuľujeme „vo vláčiku“, dráhu pred sebou nevidíme. Ak jeden obchádza nerovnosti, ostatní ho nasledujeme a aj si ukazujeme, kde je to nebezpečné. Ale prostredím a atmosférou je košický maratón fantastický.“

Novinkou tohto ročníka nie je iba časový limit

„Limit 50 minút je taký hraničný čas, hobby korčuliari sa doň už nezmestia. Zatiaľ čo po iné roky bola cieľová rovinka na Moyzesovej ulici, tento ročník prejdeme cieľovou čiarou pri soche Maratónca mieru.“

S MMM je spojená aj športová ambícia Pavla Dubeckého – zvládnuť polmaratón, teda 20 -kilometrovú trať, pod 40 minút.

Tak mu v tom držte palce a v prvú októbrovú nedeľu príďte na trať povzbudiť tých najlepších rýchlokorčuliarov Slovenska.

Letné športové hry USSK 2023: Pavol Dubecký a Erik Mlatiček