Od hokejky po píšťalku

Článok

Od hokejky po píšťalku


Na zábere vľavo Martin Tvrdoň, vpravo jeho brat Miroslav.

Hovorí sa, že najlepšia filmová hudba je taká, keď ju divák počas sledovania filmu ani nevníma. Niečo podobné platí aj pre rozhodcov v športe. Je pre zápas dobré, keď ostanú takmer neviditeľní. Lenže do hry vstupujeme aj my, fanúšikovia, ktorí sme možno v živote nikdy vrcholovo nešportovali, nečítali pravidlá, ale z fotela alebo tribúny najlepšie vieme, ako mal rozhodca pískať. Nasledujú nadávky, piskot a nespokojnosť. Niežeby sa arbitri nikdy nemýlili. Niekedy si naozaj vyslúžia oprávnenú kritiku.

Na to, ako vnímajú nás,  obecenstvo, sme sa opýtali dvoch mladých rozhodcov, Martina a Miroslava Tvrdoňových, ktorýcho hokejový zväz nominoval aj na náš firemný turnaj.

  • Ako ste sa dostali k rozhodovaniu hokeja?

Martin: K rozhodovaniu ma priviedol môj starší brat. Po pätnástich odohraných sezónach v pozícii útočníka som sa rozhodol pre novú výzvu, stáť na druhej strane mantinelov a rozhodovať zápasy. Dlhoročné skúsenosti na ľade mi poskytli dobré fyzické základy, pochopenie hry a predvídavosť. Počas aktívnej hokejovej činnosti som získal základy z pravidiel, ktoré mi pri začiatkoch veľmi pomohli.
Miroslav: Už na strednej škole mi spolužiak rozprával o tom, ako chodí pravidelne cez víkendy rozhodovať futbalové zápasy. Keď sa mi naskytla príležitosť, neváhal som ani sekundu. Zostal som verný hokeju, aj keď už nie ako hráč.

  • V akých kategóriách ste už pískali?

Martin: Aktuálna sezóna je moja druhá v pruhovanom drese. V prvom roku som mal licenciu platnú len pre mládež. Po absolvovaní povinného kurzu a testov fyzickej zdatnosti som získal oprávnenie rozhodovať vyššie súťaže: juniorov (U20), dorast (18) a 2. ligu mužov.
Miroslav: Prvý rok som rozhodoval zápasy s poverením Východoslovenského regionálneho zväzu a už počas prvej sezóny v decembri som dostal možnosť rozhodovať zopár zápasov pridelených Slovenským zväzom ľadového hokeja. Na začiatku druhej sezóny mi SZĽH prideľovalo všetky detské kategórie a 2. ligu a od nového roka 2024 som dostal príležitosť rozhodovať zápasy aj 1. slovenskej hokejovej ligy.

  • Spomínate si na váš prvý zápas v pruhovanom drese? Aké ste mali pocity?

Martin: Pred zápasom som mal rešpekt. Začiatky rozhodovania sú podobné  prvým jazdám za volantom auta. Musel som vnímať viac podnetov naraz, ako sú zakázané uvoľnenia, striedanie hráčov, ofsajdy,  fauly. Dôležitou súčasťou hry je aj môj pohyb, aby som čo najmenej obmedzoval hráčov a videl celú hru.
Miroslav: Rozhodoval som zápas deviatakov v Košiciach. Aj napriek tomu, že som hrával hokej 15 rokov, mal som problém v krátkom čase rozhodnúť, či to bol faul alebo nie. Keby som sedel na tribúne už dávno by som odpískal. Musím vyzdvihnúť vznikajúci kolektív rozhodcov a štatistikov, vďaka ktorým  sa mi táto práca zapáčila natoľko, že to budem isto robiť tak dlho, ako mi to zdravie a kondícia dovolia.

  • Ako vnímate komentáre zo striedačky, od divákov?

Martin: Vnímam komentáre zo striedačky ako súčasť hry. Na začiatku som si všímal takmer všetky reakcie, no časom som sa ich naučil filtrovať. Ak  treba, s trénermi a hráčmi si objasníme sporné herné situácie.
Miroslav: Beriem to všetko s rezervou. K športu patria emócie, musím sa cez to vedieť preniesť. Často chodievam pozerať extraligové zápasy mužov ako divák a počúvam pokriky na rozhodcov. Som prekvapený, ako sú diváci neznalí pravidiel.

  • Aké zložité situácie ste  na ľade riešili?

Martin: Tým, že rozhodujem krátko, nespomínam si na situáciu, ktorá by bola obzvlášť zložitá. Avšak rád by som spomenul, že v každom zápase sa vyskytnú situácie, ktoré rozhodca nemá šancu postrehnúť.  Napríklad akcia hodná vylúčenia hráča sa stane za mojím chrbtom alebo výhľad mi prekryje iný hráč a zrazu zdanlivo jednoduchá situácia sa stáva zložitou.

  • Na našom turnaji ste boli na ľade aj tri zápasy po sebe, nebolo to vyčerpávajúce?

Martin: Ani nie, s kondíciou nemám problém. V Steel aréne, kde sa odohrávali zápasy, je teplota vzduchu vyššia v porovnaní s inými štadiónmi. Vďaka tomu som nepociťoval ani diskomfort studených rúk, čo dokáže ovplyvniť vhadzovania a mohol som si užívať zápasy.
Miroslav: Áno, je to vyčerpávajúce, nohy trpia v korčuliach, mám ich otlačené.

  • Boli nejaké sporné momenty, ktoré ste si museli po zápase skontrolovať?

Martin: Áno, jednu situáciu som si po zápase preveril. Rozhodnutie bolo správne.
Miroslav: Samozrejme, skoro v každom zápase sa nájdu sporné momenty. Tiež sme len ľudia a hokej je rýchla hra. Tak ako hráči, aj my robíme chyby. Rozhodca, ktorý urobí chýb najmenej, je top.

  • Aké máte plány, sny, čo by ste chceli dosiahnuť?

Martin: Mám veľa plánov, ale jedným z najväčších je dostať sa do extraligy. Je to dlhá cesta a uvedomujem si, že si to bude vyžadovať ešte veľa času a úsilia.
Miroslav: Rozhodovať zápas na čiare ako extraligový rozhodca a dostať príležitosť rozhodovať medzinárodný zápas.

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa