V železiarňach pracuje viac ako 30 rokov. „Skončil som hutnícku priemyslovku, preto moja voľba bola úplne jednoznačná,“ hovorí Daniel Dlugolinský. Začínal ako tavič sekundárnej metalurgie mimo pecnej prípravy ocele. V súčasnosti je prvým tavičom v prevádzke konvertory DZ Oceliareň.
Vedúci prevádzky Albín Kočiš, o ňom hovorí: „Je jedným z našich najskúsenejších prvých tavičov. Vyrastal pod mojim vedením, tiež som pracoval ako prvý tavič. Mal snahu učiť sa, rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti.“
Nadriadení si myslia, že ho na túto prácu predurčilo jeho hutnícke srdce. Má vyrobené tisícky tavieb a tomuto remeslu naučil mnohých tavičov.
„Je to zaujímavá práca, veľmi ma baví, aj keď je náročná. Niektorí ľudia si ani nevedia predstaviť, ako sa vyrába oceľ. Nevideli ten cyklus. Celý priebeh výroby, ako oceľ legovať, ako ju vyrobiť, aby mala požadovanú kvalitu. Ako prvý tavič riadim celú tavbu. Musím ju naplánovať tak, aby mala parametre potrebné pre ďalšie spracovanie. Mám pomocníkov, ktorí pomôžu s prípravou, navážia suroviny potrebné pre výrobu špeciálnych akostí ocele. Na týchto ľudí sa musím na 100 percent spoľahnúť, “ hovorí Daniel Dlugolinský.
„Za mojimi výsledkami stojí práca celého nášho kolektívu. Keby som nemal dobrý kolektív, ktorý robí to, čo má, nikdy by som nič nedosiahol,“ povedal. Kolegovia mu ocenenie Za pracovnú vernosť doprajú.
Aj keď boli aj horšie dni, keď mal všetkého dosť, s touto prácou nikdy skončiť nechcel. Omnoho viac bolo a je tých pekných, keď výroba ide od ruky a v kolektíve vládne dobrá nálada. K horším, alebo ťažším patria letné dni. Teplota ocele v konvertore je 1 600 – 1 700 stupňov, v hale atakuje štyridsiatky a oceliari musia pracovať v nehorľavých ochranných oblekoch...
Po prevzatí ocenenia Daniel Dlugolinský povedal: „Veľmi ma to potešilo. Práci som sa nikdy nevyhýbal, neskrýval som sa, keď bolo treba pomôcť. Vždy som poradil, keď som vedel, pomohol. Som rád, že som toto ocenenie, ako uznanie za moju prácu, dostal.“
