„Majiteľ“ Ivan Čurilla sa chcel pôvodne stať rušňovodičom

Článok

„Majiteľ“ Ivan Čurilla sa chcel pôvodne stať rušňovodičom


„Ivan je príkladom pracovitosti a cieľavedomosti, 40 rokov je verný jednej prevádzke, kde ho najbližší kolegovia familiárne volajú „majiteľ“. Je veľmi spoľahlivý, svedomitý a ľudský. V tomto období je členom tímov, ktoré riešia projekty ako Segmentácia potrubia NH3 v DZ SVa, Stabilný monitoring čpavkového hospodárstva a iné.  Počas svojej kariéry vychoval množstvo odborníkov, na čo môže byť patrične hrdý. Dosahuje vynikajúce výsledky v oblastiach bezpečnosti práce, v kvalite a produktivite. Ivan vychoval 3 úspešné dcéry, dve už absolvovali  vysoké školy a tretia sa v septembri chystá študovať lingvistiku. Do VSŽ bol prijatý ako vodič „lokotraktora“ a dnes s úsmevom bilancujeme, akou zaujímavou cestou prešiel a vypracoval sa na skutočne dôveryhodného odborníka v našom divíznom závode.  Sme radi, že to s nami doteraz vydržal  a dúfame, že nám ešte bude dlho robiť radosť ,“  takéto úprimné a krásne hodnotenie nám napísal Peter Fudor , vedúci prevádzky poklopová žiháreň o kolegovi Ivanovi Čurillovi , ktorý si v piatok prevzal ocenenie Za pracovnú vernosť.

Práca Ivana Čurillu je veľmi špecifická. Pracuje ako  majster výroby v zmiešavacej stanici. Je to výroba ochrannej atmosféry. V skratke: vyrábame z čpavku vodík, ktorý sa distribuuje na ďalšie prevádzky, kde  sa používa ako ochranná atmosféra buď tak, ako ho vyrobíme teda 75 percent vodíka a 25 percent dusíka, alebo to miešame na pomer 95 percent vodíka a 5 percent dusíka. Je to zložitejšie,“ vysvetľuje a dodáva: „Začínal som na žíharni a prešiel som celý cyklus až po výrobu ochrannej atmosféry. Najprv som si myslel, že to bude krátkodobá záležitosť a napokon som tu už 40 rokov.  Práca je pre mňa doteraz zaujímavá a motivujúca, dôležitý je pre mňa aj kolektív, v ktorom pracujem“.

 

A to sa pôvodne chcel stať rušňovodičom... Železnice neprijímali, preto sa rozhodol pre vysokoškolské štúdium a po jeho predčasnom ukončení akosi prirodzene zamieril do VSŽ, kde pracoval aj jeho otec a strýko.

Chceli sme vedieť, či svoje rozhodnutie niekedy neoľutoval. Boli aj také momenty, keď som chcel odísť, ale zaujímavosť mojej práce vždy vyhrala. Najsilnejšie chvíle sme  prežívali pri riešení havarijných situácií, výpadkoch v dodávkach energií...  To bola vždy radosť, keď sa nám podarilo zachrániť celú vsádzku,  keď sme dokázali včas a promptne reagovať a trošku aj s malou dušičkou sme to vždy dokázali udržať tak,  aby prevádzka fungovala normálne,“ hovorí Ivan Čurilla.

Počas svojej práce  Ivan vychoval viacerých vynikajúcich operátorov.  Bolo to ťažké?

Je to zodpovedná práca, veľmi náročná, máme v podniku veľa potrubí, rozsah prác je veľký a trvá aspoň rok, kým si nováčik môže povedať, že to ako-tak ovláda. Stále sa však vyskytnú aj situácie, ktoré dokážu prekvapiť. Výpadok energie, alebo surovín...  a na svete je nový problém. Určite to nie je žiadna rutinná práca. Veľmi často je potrebné zaloviť  v pamäti a vytiahnuť aj také vedomosti, o ktorých som ani len netušil, že ich mám,“ povedal.

Ocenenie Za pracovnú vernosť mu prajú všetci kolegovia. Samozrejme, hrdá je aj celá jeho rodina.

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa