Na stavovských oslavách v Banskej Štiavnici ocenili aj výskumníčku Alicu Mašlejovú

Ktovie, ako by sa bol vyvíjal život a pracovná kariéra Alice Mašlejovej, keby nezasiahol osud spojený s nežičlivými okolnosťami, ktoré jej viac menej neumožňovali študovať to, k čomu inklinovala. Dejiny, filozofiu, literatúru, umenie, hudbu... Jednoducho, šancu študovať humanitné smery nedostala. Osud jej predurčil celkom odlišnú cestu. Už ako tínedžerka bola veľmi kreatívna, ale najmä cieľavedomá. A keď sa do niečoho pustila, bolo to naplno. Tak, či onak, rozhodnutie študovať na strojníckej priemyslovke v Dubnici nad Váhom nikdy neoľutovala. Už na strednej, ako prezradila s úsmevom, sa úspešne prerobila na  techničku.  „Nastavila som si tam myslenie a keď som už v prvom ročníku prišla na to, že hutníctvo môžem, všetko bolo v pohode. Napokon, po mojom rozhodnutí venovať sa tejto technickej oblasti som pri hľadaní nejakých historických koreňov prišla na to, že môj starý otec pracoval v našej obci Košeca ako hlavný peciar pri výrobe zinkovej beloby, ktorá tvorí základ farieb. Videla som ho v magazínoch zo šesťdesiatych rokov spoteného s pokrčenou vreckovkou a s tradičným peciarskym klobúkom, ktorý vtedy nosil v robote...Aké pekné, však?“ 

Po maturite sa Alica Mašlejová usilovne pripravovala na prijímacie pohovory. Kam inam než na hutnícku fakultu? Prijali ju ako jednotkárku, bez „prijímačiek“. „A keď sme si vyberali odbor, ktorý chceme študovať, vybrala som si ten základ – výrobu železa a ocele. V podstate hneď nasledovala letná prax, čo bolo veľmi dobré, pretože sme boli aj s budúcimi spolužiakmi, s ktorými som sa tam zoznámila, v rôznych fabrikách – v Kladne, Děčíne, Podbrezovej i ďalších,“ podotkla.

Hutníctvo sa jej začalo páčiť čím ďalej tým viac. Netajila, že musela pretrpieť prvý ročník vysokoškolského štúdia, keďže si so sebou, žiaľ, priniesla slabé základy či už z matematiky, fyziky alebo chémie. Musela sa veľa učiť, no už v druhom ročníku jej to išlo ľavou zadnou.

Len čo získala diplom, fakulta si ju vyžiadala na vedeckú činnosť. Učila, popritom pomáhala svojmu profesorovi robiť tzv. veľký doktorát, čim získala ďalšiu odbornosť. Titul kandidát vied na ňu dlho nečakal. O niekoľko rokov obhájila aj ďalší titul – docentka pre hutníctvo.  Nejaký čas pracovala v Slovenskej akadémii vied, potom sa rozhodla pre U. S. Steel Košice. „Vždy som chcela pracovať v aplikovanom výskume a tu boli nakoniec aj moji spolužiaci,“ zdôraznila. „Oblasť výskumu je taká... kreatívna. A ja som tvorivú činnosť potrebovala, žiadalo sa mi vymýšľať, študovať celý život, potrebovala som čítať odborné časopisy, rásť...“

Alica Mašlejová prešla vo výskume rôznymi oblasťami. Venovala sa najmä teórii spekania  oxidických železorudných materiálov, odsíreniu surového železa a využitiu biomasy v hutníctve. Úspešne navrhovala a riadila projekty aplikovaného výskumu zameraného na výrobné a tepelné procesy v hutníctve, energetike, žiaruvzdorných materiáloch, recyklácie materiálov a ich vplyvu na životné prostredie. V oblasti prvovýroby sa podieľala na vytvorení filozofie centra excelentnosti pre výrobu koksu, aglomerátu a nastavila v ňom procesy tak, aby boli funkčné dlhé roky. A potom prešla na metalografiu a analýzy porúch. 

„V dekádach som začínala vždy s niečím novým. A čo sa týka analýzy porúch? Čokoľvek sa vo firme pokazí, zlomí, opotrebuje končí u nás. Zisťujeme, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo vyhnúť,  či sa to náhodou nedá reklamovať u dodávateľa... A hlavne poučiť sa z toho.  Či už ide o kovy, plasty, žiaruvzdorné materiály alebo hocičo iné. Napríklad, robíme aj analýzy kvality vyrobených brám pre Oceliareň Alebo pre Koksovňu  vykonávame petrografickú analýzu, pri ktorej analyzujeme vlastnosti uhlia. Vyvíjame nové metodiky, ktoré umožňujú kontrolovať vlastnosti novo vyvíjaných pokročilých akostí ocele. Vždy som nástojila na tom, aby sme mali každý rok nejaký výstup vo vedeckom časopise, najlepšie v akreditovanom,  aby sme si udržiavali vysokú úroveň a renomé,“ dodala. Vedúca odboru Metalografia a analýza porúch vyučuje tiež na vysokej škole. Jej aktívnu činnosť na tomto poli  ocenila ministerka školstva v roku 2018 Cenou za vedu a techniku Popularizátor vedy, ku ktorému pribudlo ďalšie ministerské vyznamenanie Za pracovnú vernosť.

Nemožno opomenúť ani prácu Alice Mašlejovej pre Európsku komisiu. Šestnásť rokov pôsobí ako oponentka grantových projektov fondu pre uhlie a oceľ. „Posudzujeme ich, či vôbec majú potenciál, aby granty získali,“ vysvetlila dnes už aj jedna z expertov Európskej komisie pre výrobu železa a ocele, sledujúcich priebeh už schválených projektov. „Je fajn vedieť, že v priestore EÚ sa naši technici nestratia.“

A akoby toho nebolo veľa, Alica Mašlejová je mimoriadne aktívnou dobrovoľníčkou, k čomu  viedla aj svoju dcéru, a tiež dlhoročnou členkou Women´s Inclusion Network U. S. Steel Košice, v rámci ktorej propaguje oceliarsky priemysel medzi mladými ľuďmi a motivuje mladé ženy, aby sa venovali štúdiu techniky. Najnovšie sa angažuje v Next generation.

Napriek časovej zaneprázdnenosti súvisiacej s jej profesionálnou kariérou si vždy nájde čas aj na niečo výsostne pre seba. „Je dôležité vytvoriť si priestor aj na svoj život, oddeliť prácu.  Ja mám veľmi veľa záujmov.  Napríklad sci-fi literatúru, filmy, potom hudbu, koncerty, umenie, módu, šport, sledujem sociálne siete, keďže potrebujem byť neustále informovaná. Vypnúť jednoducho viem inou činnosťou.“