Odborári a zamestnávatelia sa na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR nedohodli na zvýšení minimálnej mzdy, preto na rok 2025 bude stanovená zákonom. Výšku minimálnej mzdy určí automat na základe súčasnej platnej legislatívy a bude na úrovni 57 percent z priemernej mzdy. Minimálna mzda tak stúpne od 1. januára budúceho roka o 66 eur a bude vo výške 816 eur.
Zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov sa v minulých rokoch podarilo dohodnúť na zvýšení minimálnej mzdy. Minulý rok stúpla mesačná suma minimálnej mzdy na 750 eur a rok predtým sa sociálni partneri dohodli na zvýšení minimálnej na 700 eur.
Zamestnávatelia počas rokovania predstavili dve podmienky pre to, aby s legislatívou súhlasili.
Prikrývajme sa takou perinou, na akú máme.
Prvou podmienkou bolo postupné zvyšovanie minimálnej mzdy. Zamestnávatelia pri rokovaní o minimálnej mzde navrhovali postupné, niekoľkoročné zvyšovanie percenta tzv. automatu
z 57 percent na 60 percent priemernej mzdy.
"Zvýšiť automat z 57 percent z priemernej mzdy na 60 percent pri výpočte minimálnej mzdy podľa nás nie je teraz rozumné, keďže sa nachádzame v rámci EÚ vo veľkej recesii. Sme naviazaní na ekonomiky veľkých členských krajín. Prikrývať by sme sa mali takou perinou, na akú máme. Nie sme proti tomu, aby sme išli z 57 percent na 60 percent, ale postupne," znela logická argumetácia prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Miroslava Kiraľvargu.
Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) podporilo požiadavku zamestnávateľov a to postupné zvyšovanie percenta tak, aby bolo rozdelené na viac rokov.
Druhá podmienka sa týkala príplatkov. Navrhovali, aby novela zákona umožňovala individuálne dohody medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, ktoré by umožňovali aj nižšie príplatky ako stanovuje zákon. V tejto súvislosti navrhovali oslobodiť niektoré príplatky od daní a odvodov. Zamestnávateľ by mal rovnaký náklad avšak zamestnancovi by išlo v čistom viac tak, ako to majú napríklad v Rakúsku, kde sú príplatky do istej výšky oslobodené od dane.
V súčasnom veľmi zložitom ekonomickom prostredí je pre zamestnávateľov akékoľvek navýšenie nad hranicu 816 eur problematické. Podniky čelia rastúcim nákladom, nestabilnej situácii na trhu, čo má za následok pokles dopytu a pád cien. Zvýšené mzdové náklady a s tým súvisiace príplatky by v mnohých prípadoch ohrozili konkurencieschopnosť našich podnikov a mohli by mať likvidačné účinky na naše hospodárstvo. Oslobodením príplatkov od daní a odvodov by sa podnikom celkové náklady na mzdy nezvýšili a na druhej strane by zamestnancom stúpol čistý príjem. Toto riešenie by bolo win - win. Zamestnávateľom by sa nezmenili náklady na pracovnú silu, zamestnanci by mali vyšší čistý príjem a štát by vďaka vyšším príjmom občanov, v konečnom dôsledku, vybral viac na dani z pridanej hodnoty (DPH), čím by si kompenzoval výpadok na daniach a odvodoch z príplatkov.
Foto: zdroj RÚZ