Pokračujeme decembrovými článkami z nášho archívu z rokov 1991 až 2000. December pokračoval v modernizáciách našich prevádzok a po prvý krát sa uskutočnila neobvyklá pracovná porada v hádzanárskej hale za účasti top manažmentu a všetkých zamestnancov našej spoločnosti. Všetky články sú krátené.

Štvorstolicový tandem už valcuje
6. decembra 1991

Modernizácia dopadla výborne
Od 15. októbra do 14. novembra trvala odstávka štvorstolicového tandemu v studenej valcovni. Za 31 dní bol tandem podrobený nielen generálnej oprave, ale aj modernizácii a rekonštrukcii. Náklady na túto akciu presiahli 460 miliónov korún.
Ako povedal Ing. Ondrej Krigovský, jej cieľom bolo zvýšenie kvality plechov valcovaných za studena, dosiahnutie úspory základného kovu v objeme 7 600 ton za rok, zvýšenie výroby plechov valcovaných za studena o 17 000 ton za rok a zavedenie automatického riadenia technologického procesu valcovania.
Všetky stolice tandemu sú už dnes vybavené hydraulickým stavaním valcov od firmy Clecim a nainštalované sú aj nové meracie hrušky pásu od firmy Daystrom. V rámci modernizačných a rekonštrukčných prác bol inštalovaný aj nový pásmový merač rovinnosti a zonálne chladenie od firmy ABB. Celý proces valcovania riadi riadiaci počítač a matematický model od firmy Clecim.
Samotná stavba – modernizácia tandemu – začala ešte v roku 1990. Nábeh trate štvorstolicového tandemu na projektovaný výkon bol stanovený na 75 dní. V tretí deň nábehu bol už dosiahnutý výkon 700 ton za dvadsatštyri hodín. V čase od 3. do 4. decembra – za 24 hodín, už tandem vyvalcoval 2 909 ton.
Zo zahraničia sa na výstavbe podieľali firmy Clecim, Daystrom a ABB. Z domácich podnikov sa rozhodujúcim spôsobom na modernizácii podieľali Hutné montáže, š. p., EZ Bratislavy, divízia Košice, pracovníkov VTZ – montážneho závodu Košice a Hutné stavby, š. p. Košice.

Ľudia so „ZLATÝM“ SRDCOM
23. decembra 1992

Trinásti železiari v klube SOLFERINO ČSČK
Sychravý, upršaný predvianočný deň. Taký bol predvianočný piatok. Vysvietené okná klubu Solferino v Dome Československého Červeného kríža na Komenského ulici v Košiciach núkali iný obrázok. Slávnostne prestreté stoly, vianočný stromček, kvety vo vázach.  Vstup dnes mali iba „zlatí”. Trinásti železiari, ktorým za štyridsaťnásobné bezpríspevkové darcovstvo krvi udelia zlaté plakety profesora MUDr. Jana Janského.  Juraj Bajuščík, Marián Dubecký, Ing. Pavol Geroč, Ján Horný, Marián Mihál, Milan Mura, Ing. Metod Novák, Jozef Petrišín, Ivan Polakovič, Ing. Ján Rimarčík, Michal Slivka, Michal Tirčo, Gejza Vinca. Slová vďaky člena Slovenského výboru ČSČK doc. MUDr. Juraja Šteca, CSc., patria iba im. Ľuďom so „zlatým” srdcom. Im význam darcovstva netreba pripomínať. Rodina železiarov vždy patrila ku „chrbtovej kosti” darcovskej rodiny.  Z darcov krvi, ktorí sú zapísaní i v Zlatej knihe darcov mesta, z ktorých prvý sa na bielej stránke knihy objavil v roku 1974, polovica patrí železiarom. 

Nesplnené očakávania oceliarov
8. decembra 1993

Projektovanú výrobu na ZPO II nebude možné dosiahnuť
Dnes už takmer niet zákazníka, ktorý by neuprednostnil kontibramy pred klasicky odlievanými ingotami. Túto požiadavku by už začiatkom roku 1995 mali stopercentne splniť aj VSŽ, ktoré po budúcoročnej rozsiahlej modernizácii zariadenia na plynulé odlievanie ocele do brám I, chcú celú výrobu ocele odlievať na kontiliatí.  Všetky očakávania užívateľov neplní ZPO II, ktoré uviedli do prevádzky v auguste minulého roku. „Už dnes je jasné," hovorí zástupca vedúceho prevádzky oceliarne I Ing. Peter Szabó, „že projektovanú výrobu 1 700 tisíc ton ocele na zariadení nebude možné dosiahnuť. Referencie dodávateľa zariadenia z Uralmašu síce boli pozitívne, skutočná výkonnosť však nebola nikde preukázaná, pretože takýto druh zariadenia nikde nefunguje." Koncom októbra sa za prítomnosti zástupcu firmy SMS z Nemecka uskutočnil na ZPO II výkonový a kvalitatívny test, ktorý mal overiť spôsobilosť linky. Oproti výkonu 64 tavieb za 48 hodín, ako nás informoval Ing. Szabó, dosiahli za dva dni 58 stavieb. Doteraz najvyššiu výrobu zaznamenali na ZPO II v septembri, keď vyrobili 118 tisíc ton čistých brám, čo je iba o dvetisíc ton menej, než ukladali plán. Aj napriek tomu oceliari zákazky odberateľov plnia. Za reálne však už teraz považujú odlievať ročne na ZPO II približne 1 350 tisíc ton brám.

Širokopásová trať opláca starostlivosť
7. decembra 1994

V teplej valcovni očakávajú v tomto roku rekordnú výrobu
V teplej valcovni očakávajú v tomto roku rekordnú výrobu na teplej širokopásovej trati. Za jedenásť mesiacov tohto roka vyrobili už 3 046 tisíc ton teplých zvitkov a podľa vyjadrenia riaditeľa závodu Ing. Otta Bauera i výrobno-technického námestníka Ing. Jozefa Vargu, doterajšiu najvyššiu výrobu 3 217 tisíc ton, ktorú dosiahli v roku 1992, prekročia okolo 20. decembra.  Po prvý raz sa nad hranicu výroby tri milióny ton v teplej valcovni dostali v roku 1986. Tohtoročný úspech poteší v závode o to viac, že rekord dosiahnu takpovediac v predvečer 30. výročia spustenia výroby na teplej širokopásovej trati, ktoré si pripomenú v roku 1995.  „Našou snahou,“ povedal nám Ing. Bauer, „bolo vždy vyrobiť čo najviac kvalitných výrobkov, z ktorých majú odberatelia najväčší záujem práve o teplé zvitky. K dosiahnutiu tohtoročného výsledku prispieva hlavne starostlivosť o technické zariadenia prevádzky, čím sme dosiahli ich lepšie časové využitie.“

Vtip
28. decembra 1994

Aj vy cvičíte strečing?

Úcta patrí každému koksárovi
6. decembra 1995

Prvé tony koksu vytlačili v koksovni v roku 1965
V tomto roku uplynie 30 rokov od začatia výroby koksu v závode koksovňa VSŽ a.s. Košice. Výroba koksu pre hutnícke účely nemá na Slovensku dlhú tradíciu. Metalurgický koks pre výrobu surového železa v Tisovci a pre malé zlievárne na Slovensku dovážali z Ostravska. Ostravský koks sme použili vo VŠŽ aj pri výrobe prvých ton surového železa z vysokej pece č.1, ktorú zapálili už v júli 1965.
Historickým dňom pre výrobu koksu na Slovensku sa stáva 4. august 1965. Koksochemický závod má v tom čase už 63 objektov. Na prvej stokomorovej koksárenskej batérii začínajú vysušovať murivo. Dňa 12. decembra 1965 po prvý raz nasypali 9 000 ton uhoľnej vsádzky do žeravých koksových komôr a vzápätí vytlačili prvé tony koksu. Východoslovenské železiarne sa v priebehu troch mesiacov stali vo výrobe koksu nielen sebestačnými, ale aj schopnými exportovať časť výroby.  O rok neskôr, v októbri 1966, úspešne uviedli do prevádzky smolkovú koksáreň, ktorá bola od svojho vzniku jedinou smolnou koksárňou v bývalom Československu. Jej výroba nadväzovala na produkciu dechtu z koksárenskej batérie a potrebu smolného koksu pre výrobu hliníka v Žiari nad Hronom.  Zavŕšením prvej etapy výstavby koksochemického závodu možno označiť spustenie koksárenskej batérie č.2 v januári 1969, konštrukčne identickej s koksárenskou batériou č.1. V čase svojho vzniku patrila koksáreň k najprogresívnejším v republike, umožňovala zabezpečiť výrobu koksu v množstve až 1.75 milióna ton za rok.  Za ďalšie medzníky koksovne možno označiť výstavbu novej modernej veľkopriestorovej koksárenskej batérie č.3, ktorá v čase svojho vzniku posunovala svetovú úroveň.  Technický pokrok tejto stavby spočíval v uplatnení progresívnych prvkov a zariadení umožňujúcich dosahovanie špičkových technicko-ekonomických parametrov výroby koksu. Nové zariadenia, pri ktorých je vo zvýšenej miere využitá mechanizácia najťažších prác a automatizácia mnohých riadiacich procesov, podstatne zlepšili pracovné podmienky koksárov.  K poslednej investičnej akcii patrí generálna oprava koksárenskej batérie č.1. Jej dva bloky postupne uviedli do prevádzky v roku 1987 a v roku 1989. 
Za všetkými úspechmi závodu a za obrovským množstvom vykonanej práce za 30 rokov existencie koksovne treba vidieť predovšetkým človeka. Úcta patrí každému koksárovi za obetavú prácu, často v ťažkých a náročných podmienkach, hovorí Ing. Anton Kántor, riaditeľ závodu.

Najlepší manažérsky tím roka
4. decembra 1996

Získali sme nové manažérske zručnosti a nové kontakty
Trio inžinierov Marek Manica (VaSÚ), Peter Korytko (VaSÚ) a Peter Čajka (TÚ) zo spoločnosti Oceľ sú víťazmi prvého ročníka súťaže Manažérsky pohár '96 v Brne, v ktorej sa stretlo pätnásť družstiev z ČR a SR. Súťaž organizovala KNO Worldwide. 
"Keď sme sa zapojili do podnikového kola manažérskych hier organizovaných VaPC, nevedeli sme veľmi o čo ide, hovorili sme si však, že ak sa môžeme čosi naučiť, tak to skúsime," pripája sa k rozhovoru Ing. Korytko. "Konkurencia vo finále bola silná, mnohé družstvá tvorili odborníci - finanční riaditelia, finačno-ekonomickí poradcovia firiem," približuje súperov Ing. Čajka. "Za úspech považujeme už to, že sme sa do Brna dostali," vraví Marek Manica. "Previčili sme si prácu v tíme, získali sme nové manažérske zručnosti a nové kontakty“. Na fotografii zľava doprava Peter Korytko, Peter Čajka a Marek Manica - inžinieri spoločnosti VSŽ Oceľ s.r.o.

Dvojka už na plný výkon
10. decembra 1997

Bezproblémový nábeh výroby vysokej pece č. 2 po strednej oprave
"Vo výrobe surového železa sa v tomto roku chceme dostať cez hranicu troch miliónov ton a to aj napriek tomu, že sme päťdesiatdva dní pracovali bez vysokej pece č. 2, ktorá bola v strednej oprave," vraví riaditeľ divízneho závodu Vysoké pece Ing. Jozef Verešpej. "Opravu pece sme skončili v sobotu 29. novembra a prvých päťsto ton železa sme vyrobili v utorok minulý týždeň. Nábeh pece po oprave bol bezproblémový a už koncom týždňa sme sa dostali na výrobnú kapacitu pece, čo je približne štyri až štyri a pol tisíc ton za deň."  Oprava si vyžiada náklady viac ako jednu miliardu dvesto miliónov korún.  Cieľom nedávno skončenej strednej opravy najväčšej pece č. 2 bolo predĺžiť kampaň medzi strednými opravami z doterajších päť-šesť rokov na sedem až osem rokov, zvýšiť využitie náhradných palív práškového uhlia a zlepšiť bezpečnosť práce.

VSŽ má jednoznačne budúcnosť
16. decembra 1998

Prvé kroky Gabriela Eichlera a Alberta Oberhofera viedli po piatkovom mimoriadnom valnom zhromaždení do huty
Prvé kroky Gabriela Eichlera, člena predstavenstva a Alberta Oberhofera, člena dozornej rady VSŽ HOLDING, a.s. viedli bezprostredne po skončení piatkového mimoriadneho valného zhromaždenia do huty. V sprievode generálneho riaditeľa spoločnosti VSŽ OCEĽ s r.o. Viliama Harčára si prezreli vysokú pec č. 3, konvertory a zariadenie na plynulé odlievanie ocele do brám v Oceliarni II a lakoplastovaciu linku v divíznom závode Studená valcovňa. Obidvaja novozvolení vrcholoví predstavitelia VSŽ sa zaujímali o technickú úroveň výrobných zariadení, ich vplyv na životné prostredie, pracovné podmienky zamestnancov i o kapacitné možnosti agregátov, ktoré videli. Položili sme i otázku, ktorú si v týchto dňoch kladú mnohí železiari. Má VSŽ budúcnosť? „Áno, áno. Jednoznačne. V Európe je spotreba ocele takmer päťsto kilogramov na osobu ročne. V krajinách strednej Európy, ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko je to vyše sto kilogramov na jedného obyvateľa. Tento trend jasne dokazuje, že je tu miesto pre takúto fabriku.“

Father Christmas prichádza dolu komínom
22. decembra 1999

O vianočných sviatkoch s Andym Billinghamom.
Deti v Británii čakajú na svoje darčeky dlhšie ako slovenské deti. Vianoce v Británii začínajú 25. decembra. 24. december, ktorý nazývame Christmas Eve (Štedrý večer) je obyčajným dňom. 6. decembra deti nedostávajú žiadne darčeky, pretože v prevažne protestantskej Británii nie sú uznávané tieto cirkevné dni a nie je všeobecne oslavovaný ani deň sv. Mikuláša. Mikuláš a Ježiško sú spojení do jednej osoby - Father Christmas, taktiež známy ako Santa Claus, ktorý vykonáva dve úlohy, keď navštevuje ľudské obydlia počas noci z 24. na 25. decembra. Ako St. Nicholas (Father Christmas - vyzerá ako Mikuláš), vkladá malé darčeky do ponožiek detí a uloží ich na postele. Deti sa zobudia okolo šiestej ráno (nesmierne skoro pre Britov) a jedia, alebo sa hrajú s ich malými darčekmi. Potom sa naraňajkujú a okolo deviatej dopoludnia vstúpia do obývacej izby, kde im Father Christmas položil veľký darček pod vianočný stromček, čo je jeho druhou úlohou. Father Christmas sa vozí na širokých saniach plných darčekov, ktoré sú ťahané tuctom sobov a vstupuje do domov cez komíny.
24. decembra deti idú do postieľok sľubujúc, že nezaspia a uvidia ako v noci Father Christmas prichádza dolu komínom. Samozrejme nikdy to neurobia...
25. decembra okolo poludnia sa podáva vianočný obed. Zvyčajne je to pečený moriak s plnkou, pečené zemiaky, zelenina (najmä ružičková kapusta), malá bravčová klobása a omáčka, potom nasleduje vianočný puding (Christmas Pudding) s vanilkovou omáčkou a koňakovým maslom.
26. decembra sú prázdniny nazývané Boxing Day, pretože v minulosti v domoch vyšších vrstiev mali svoje Vianoce sluhovia a v tento deň od svojich zamestnávateľov dostávali škatule plné jedla a darčekov. V súčasnosti je v Británii tento deň vyhradený návštevám príbuzných alebo sledovaniu televízie. Všade znie vianočná hudba, najmä vianočné piesne nazývané Christmas Carols, ktoré zosilňujú atmosféru.

Neobvyklá pracovná porada
6. decembra 2000

Mimoriadny záujem zamestnancov firmy o stretnutia s prezidentom U. S. Steel Košice
Hádzanárska hala po celý minulý týždeň bola svedkom neobvyklej pracovnej porady. John H. Goodish na konkrétnych faktoch prezentoval plány a stratégiu spoločnosti U. S. Steel Košice. V rámci diskusie sa zamestnanci nerozpakovali položiť rôzne otázky, najviac ich však zaujímala sociálna oblasť a zachovanie už získaných istôt. Každý, kto chcel, mohol sa opýtať.