V ďalších príspevkoch, ktoré ste nám poslali do našej vianočnej súťaže, sú takmer hlavnými hrdinami ryby, ktoré nechýbajú na mnohých sviatočných stoloch. Pani Cecília Šofraneková napísala viac aj o ich vianočných zvykoch a poslala tiež pekné fotky. Na titulnej fotografii je jej milovaná vnučka Ester.

(Príspevky sú krátené)

Kapor ešte spinká

Ľudmila Dydňanská

Naše Vianoce, keď mal syn 3 roky.  Chceli sme mu dopriať zážitok kapra vo vani. Potešil sa mu veľmi, nedal mu ani na chvíľku pokoj. Riešili sme,  či a ako mu potom povieme,  že je na vianočnom stole. Ráno prišiel za nami do spálne: „Kapor ešte spinká,“ že ho už skontroloval.  Kapor však zaspal predčasne a na večeru sme tak mali inú rybu.

Pri stole bude o jedného človiečika viac

Cecília Šofraneková

Začnem  veselou príhodou z minulosti , keď boli naši dvaja synovia ešte malí. Ocko kúpil živého kapra a dali sme ho do vane... chlapci sa tešili a chodili sa na neho každú chvíľu pozerať. Asi po 20 minútach som zistila, že je nejako ticho... Kde sú? čo robia?

A čo nevidím: moji chlapci v kúpeľni s vyhrnutými rukávmi, s kefami v rukách, ohnutí nad vaňou s kaprom, ktorý bol celý v penovej vode a drhnutý zo všetkých strán kefami. „Mami, to aby bol okúpaný a voňavý ! “

Snažíme sa tráviť sviatky tradične,  spoločne pečieme koláčiky, hlavne medovníčky, ktoré všetci spoločne i zdobíme. Stromček „obliekame“ až na Štedrý deň ráno, potom chystáme jedlo na sviatočnú večeru, kedy si spoločne zasadneme za slávnostne prestretý  stôl, po zazvonení kostolného zvona o 18:00 (dovtedy postíme).

Na stole nesmú chýbať vianočné oblátky (med a cesnak), kapustnica (bez mäsa a klobásky), ryba a majonézový šalát, bobáľky s makom, zákusky, oriešky, ovocie a samozrejme i niečo na pitie a zapálená sviečka. Už som sa poučila a darčeky nekupujem na poslednú chvíľu, keďže mi v minulosti pri zhone ukradli mobil (moju krásnu svetielkujúcu Nokiu).

V minulom roku sme na Vianoce dostali ten najkrajší darček od nášho syna a nevesty - najkrajšiu vianočnú ozdobu na stromčeku. V tomto roku to budú úžasné Vianoce. Pri štedrovečernom stole nás bude o jedného človiečika viac. Budú to prvé Vianoce našej milovanej vnučky Ester.

Kapor Bublinka

Anna Györgyfiová

U nás doma vládnu Vianoce tradičné, zíde sa celá rodina a slávime ich spoločne.

Zdobí sa živý stromček a chystá sviatočná večera, pod stolom nesmie chýbať reťaz ani sekera.

Na stole zas o jeden tanier viac sa prestrie, pre nečakaného hosťa, ktorý je niekde na ceste.

Pod tanierom každým šupinka kapra spočíva, krátky príbeh sa v nej ukrýva.

Mnohé zo zvyklostí sa u nás dodržiavajú a z generácie na generáciu odovzdávajú.

Počas Adventu spolu pečieme, zdobíme voňavé perníčky a deň pred Štedrým dňom sa na trhu vyberajú rybičky.

Manžel s vnučkou zo suda najväčšieho kapra vylovia, ktorého do vaničky doma uložia.

Počas dňa sa veľakrát robia kontroly, čítame z jeho úst : „pusť – ma – už – do – vo – dy“.

Keďže Mila, vnučka naša milá, miluje všetky zvieratká, nemôžem jej prezradiť, čo ho neskôr ešte čaká.

Ten náš kaprík dostal aj meno, volal sa Bublinka. Chcete vedieť ako dopadol, chudinka?

I keď my dobre vieme, že na sviatočnom tanieri skončí, no nemôžeme slzami zaliať našich detí očí!

Veď zvieratká, čo meno majú, tie sa predsa nejedia! A my dospelí, hľadáme preto riešenia.

Tak pekne pred spaním večer sa s ním lúčime a tvrdíme, že ho v noci späť do rieky pustíme.

On nám na oplátku zanechá šupinky zlaté, ktoré nám splnia, naše želania tajné.

V štedrovečerné ráno, rovno do kuchyne uteká, berie ich do malej dlane a tíško zašepká.

Posielame spolu do neba svoje prianie, želáme každému radosť, lásku a hlavne zdravie.

Jeden groš ešte pod každý štedrovečerný tanier sa uloží a veríme, že nám peniažky rozmnoží.

Takáto malá lož v tomto prípade, krásny príbeh v srdci každého malého dieťaťa ostane...

ŠŤASTNÉ A VESELÉ!