Voľné soboty od 1. mája

15. apríla 1966

Podnikový výbor ROH na svojom poslednom zasadaní vo štvrtok minulého týždňa, schválil pokyn podnikového riaditeľa č. 4/1966, podľa ktorého od 1. mája 1966 v rámci 46-hodinového pracovného týždňa sa zavádzajú voľné soboty. V pokyne sa hovorí:

"Voľné soboty sú aj v rámci 46-hodinového pracovného týždňa nástrojom zlepšenia podmienok reprodukcie pracovnej sily. Podľa programu zavádzania skrátenej pracovnej doby vo VSŽ nadviaže na ne zavádzanie 2–3 voľných sobôt pri 44 resp. 42-hodinovom pracovnom týždni. Tým sa zavedenie voľných sobôt stane jedným z predpokladov pre skrátenie pracovnej doby.

Záverom treba zdôrazniť, že priami nadriadení vedúci, predovšetkým majstri, budú musieť ďaleko zodpovednejšie kontrolovať dochádzku do práce, aby sa zbytočne nestrácali minúty a hodiny. Prípadné oneskorené príchody na pracoviská riešiť dôkladne v zmysle hlavy II. Zákonníka práce. Súčasne treba zvýšiť kontrolu nadpracovania doby obeda u tých zamestnancov, ktorí chodia na obed v pracovnom čase.

Pripravujeme výpočtovú techniku pre konvertorovú oceliareň

29. apríla 1966

Zavádzanie počítačov do riadenia technologických procesov a riadenia výroby je celosvetovou tendenciou a za posledných 4-5 rokov sa vo svete v hutníckych závodoch realizovalo 90 prípadov použitia samočinných počítačov.

Na základe týchto skutočností bola vo VSŽ navrhnutá koncepcia zavádzania výpočtovej techniky do výrobných procesov a ako prvú prevádzku určili kyslíkovú konvertorovú oceliareň.

Tieto počítače robia výpočet vsádzky podľa matematického modelu, vyhodnotenie výsledkov analýzy z kvantometru, zber a záznam prevádzkových parametrov, tlačenie tavebných listov, priame riadenie váh a výšky trysky, výrobné plánovanie, sledovanie toku materiálu, sledovanie opotrebenia kokíl.

Z obdržaných ponúk a po vyhodnotení hlavných parametrov ostali v konkurznom riadení firmy Siemens-NSR, CAE-Francúz, English Electric-Anglia a SUSE-NSR. Po technicko-obchodnom vyjasnení všetkých otázok, sa určí dodávateľ riadiaceho systému na našu kyslíkovú konvertorovú oceliareň.

Pre túto akciu je vyprojektovaná plne klimatizovaná miestnosť v administratívnej budove oceliarne pre nasadenie počítača.

Vzorný vodič

29. apríla 1966

Ono sa povie, že chodiť so „šesťstotrojkou" je dobré zamestnanie, ale neraz sa taký vodič dostane domov neskoro v noci. Je tu taká, alebo onaká delegácia, je tu návšteva a vodič čakaj. To je jedna stránka veci. Druhá tiež nie je príjemná, že nestačí auto len riadiť, ale treba vedieť aj čo-to poopravovať. A na týchto drobných opravách, no úspore pohonných hmôt dokázal vodič Ladislav Timkopetra usporiť v minulom roku 12 970 Kčs! A nielen vlani. Od svojho nástupu v roku 1962, kedy prišiel k nám po skončení vojenskej služby, vyznačuje sa starostlivosťou o údržbu svojho vozidla, vzorne ho ošetruje, zachováva zásady bezpečnej jazdy a na pridelenom aute ubehol 145 000 kilometrov bez nehody.

Tretia vysoká pec zafúkaná

11. apríla 1969

V stredu o 22,30 hod. – v predvečer osláv 10. výročia VSŽ – zapálil generálny riaditeľ Hutníctva železa Karel Kodeš za prítomnosti predstaviteľov vedenia nášho podniku Ing. Michala Hanku, Ing. Jaromíra Březinu, Ing. Pavla Majerského a ďalších, tretiu vysokú pec – Pec mládeže. Aktu zapálenia tretej vysokej pece boli prítomní tiež zástupcovia hlavného dodávateľa – Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda a ďalších organizácií, ktoré sa podieľali na výstavbe. Prvé surové železo z novej vysokej pece vytieklo vo štvrtok v popoludňajších hodinách.

Výborný výkon brankára Schrojfa

29. apríla 1966

Futbalový zápas so Sláviou Praha prilákal na náš štadión vyše 20 000 divákov. Naši futbalisti na toto stretnutie nastúpili v zostave: Schrojf - Ištok, Urban, Slosiarik - Kassai, Hájek - Gyurek, Scherer, Lazar, Šerfőző, Daňo.

Naši futbalisti v tomto zápase dokázali, že sú rovnocenným súperom momentálne vedúcemu mužstvu prvej ligy a mali bližšie k víťazstvu ako hostia a nebyť nervozity mohli príjemne prekvapiť futbalovú verejnosť. Najväčšiu šancu mali naši hráči 13 minút pred koncom stretnutia, keď v skrumáži sa dostali k lopte Scherer a Šerfőző, no nedokázali dopraviť ju do siete.

Celkove možno povedať, že naši futbalisti zahrali slabšie ako proti Trnave, najmä u Scherera badať pokles formy. Vynikol Schrojf, ktorý v 82. minúte bravúrnym zákrokom chytil nebezpečnú strelu, ktorá smerovala k ľavej žrdi. Pochvalu si zaslúžia i Urban, Slosiarik a Kassay.

Bolo to bojovné stretnutie, ale neprinieslo taký futbal, ako sa očakávalo. Na obidvoch stranách viazla streľba. Dúfajme, že náš útok v budúcom stretnutí bude častejšie a viac strieľať.

Pozinkovaný plech na obzore

28. apríla 1967

Studené valcovne obohatia k 1.6.1967 svoje výrobky o ďalší vyžiadaný pozinkovaný oceľový pás. Tento nový výrobok dodá kontinuálna pozinkovacia linka, ktorú vyrobila a dodala talianska firma Mecfond, podľa licencie americkej spoločnosti Blaw-Knox a Aetna-Standard.

Linka je po strojnej a elektro stránke zmontovaná a začali komplexné skúšky. Je na škodu, že nedostatky v streche spôsobili zdržanie a termíny v postupnom uvádzaní do chodu tak rozsiahleho a technicky náročného zariadenia sú napäté.

Strojné technologické zariadenie pozinkovacej linky predstavuje vysokovýkonný agregát žiarového pozinkovania podľa spôsobu „Sendzimir“. Môže spracovávať zvitky z 5- a 4-stolicového tandemu, lebo jej rozsah šírky a hrúbky to umožňuje.

Progresívnosť linky je najlepšie charakterizovaná jej výkonom, ktorý sa pohybuje od 9 do 19,2 ton/hod. podľa požadovaného výrobku. Mohutnosť linky najlepšie ukazuje jej dĺžka – 232 m, výška – 13 m a rýchlosť vo výstupnom úseku 120 m/min. Výrobkom bude oceľový pás hrúbky 0,25 – 1,5 mm, šírky 510 – 1550 mm s váhou zinku na obidvoch stranách 200 – 420 gr/m², pri špeciálnej úprave pásu až 675 gr/m². Zvitky sa môžu priamo v linke deliť na tabule v dĺžke 1000 – 5000 mm a môžu sa hneď aj konzervovať.

V súlade s definíciou kontinuálnej linky beží pás bez prerušenia, ale len s veľmi krátkym zastavením. Tým sa stáva linka veľmi náročná na obsluhu, lebo prevádzkový personál musí udržiavať kontinuálnu prevádzku, aby sa vyhlo ťažkostiam vznikajúcim častým zastavením linky.

Stále si treba uvedomovať, že chod a kvalita konečného pásu hlavne závisí na údržbárskych prácach.  Verím, že tieto skutočnosti si údržbári uvedomia a začnú sa na to najskôr pripravovať, aby spolu so školenou obsluhou zabezpečili bezporuchovú a bezpečnú prevádzku tejto nákladnej a náročnej linky.