Medzi výhercami súťaže Tip na výlet bola aj Adriana Lišková z DZ Mechanika. Do súťaže poslala iba jeden príspevok a šťastie sa na ňu predsa len usmialo. Dnes vám prinášame jej cyklopotulky po Kysuciach, osviežené zaujímavými informáciami:

Kysucké kopanice netreba milovníkom horskej cyklistiky zvlášť predstavovať. Ak však hľadáte trasu, ktorá vám hneď od prvých metrov rozprúdi krv v žilách a ukáže to najlepšie z Javorníkov, veľký okruh nad Zákopčím je ideálnou voľbou.

Zákopčie má v súčasnosti približne 70 až 72 aktívnych osád (v minulosti ich bolo až okolo 90), čím patrí k najväčším unikátom s roztrúseným kopaničiarskym osídlením na Slovensku.  Názvy kysuckých osád majú hlboké historické korene, ktoré siahajú do čias valašskej a kopaničiarskej kolonizácie (17. – 18. storočie).  Takmer všetky  osady nesú názov podľa priezviska prvého osadníka, rodiny alebo rodu, ktorý na danom mieste vyklčoval les, postavil prvé drevenice a začal obhospodarovať pôdu.  Napríklad  Osada U Polievkov bola založená rodinami s priezviskom Polievka alebo Polívek. Táto rodová vetva dala meno celej doline – Polievkovskej doline v ktorej sa nachádzal aj náš hotel Severka.

V prvý deň sme si vybrali kratšiu trasu, lebo ráno nám trošku poprchávalo, ale poobede sa už vyčasilo a pekné počasie bolo ako stvorené na kratšiu cyklistiku. Vybrali sme sa od hotela  priamo do kopcov cez Jakubovský vrch na Marťákov kopec.

Hneď od prvej chvíle sa kolesá našich bicyklov zahryzávajú do stúpajúceho terénu. Smerujeme do vnútra Polievkovskej doliny, kde sa rýchlo stráca asfalt a strieda ho lesná zvážnica. Držíme sa smeru na osadu Jakubovci. Kopce nám nedávajú žiadny čas na zahriatie, stúpanie je "výživné", pľúca pracujú na plné obrátky, no okolitá príroda únavu okamžite kompenzuje. Míňame drevenice roztrúsené po osade. Po prekonaní najťažších výškových metrov sa pred nami otvárajú lúky a dosahujeme kráľa tunajšieho chotára – Jakubovský vrch (875 m n. m.) cca, 4 km od začiatku našej cesty. Z Jakubovského vrchu pokračujeme po slávnej Beskydsko-Javorníckej magistrále, ktorú kopíruje červená turistická značka. Tento úsek je pre horských cyklistov absolútnou odmenou za úvodnú drinu. Široký hrebeňový chodník sa príjemne vlní, strieda husté ihličnaté lesy s otvorenými horskými stráňami.

Miernym tempom a častými prestávkami, aby sme si užili nádhernú prírodu sa presúvame nad osadu Petránky, odkiaľ nás čaká finálny, krátky výšľap k ďalšej dominante. Pred nami sa zrazu spoza stromov vynára majestátny kamenný monument – rozhľadňa na Marťákovom kopci (854 m n. m.). Výhľad z jej 14-metrovej drevenej ochodze berie dych: Malá Fatra, Beskydy a celá kysucká vrchovina ležia priamo pod nami. Po krátkom odpočinku a doplnení energie sa spúšťame smerom nadol.

Na návrat volíme modrú cykloturistickú značku, ktorá sa kľukatí južným smerom. Terén je technickejší, no o malú chvíľu sa zmierňuje a vedie nás do tichej, skrytej lokality – romantickej osady Marťákovci (U Marťákov).

Práve toto miesto dalo celému kopcu svoje meno. Prejazd pomedzi zachovalé drevené chalúpky s kamennými podmurovkami a staré ovocné sady pôsobí ako cesta v čase. Život sa tu na chvíľu zastavil.

Záverečný úsek je už len rýchlym a zaslúženým zjazdom za odmenu s vetrom vo vlasoch. Okruh uzatvárame presne tam, kde sme začali. Tachometer hlási poctivých 20 kilometrov plných emócií, nádhernej kysuckej architektúry a dych berúcich panorám, ktoré sa dajú najlepšie zažiť práve zo sedla horského bicykla. Kysuce sú krásne, ešte sa tam určite vrátime.