V nedeľu sa na štarte 103. ročníka Medzinárodného maratónu mieru objavili olympijskí víťazi i medailisti a medzi tisíckami bežcov nechýbali ani mnohí naši kolegovia. Po prvý raz sme v uliciach Košíc videli logá Nippon Steel a na tribúne prezidenta našej spoločnosti Katsuhira Miyamota, ktorý oceňoval víťazov maratónskeho behu.

A práve v čase, kedy naša fabrika prešla pod japonské vedenie, si košický maratón pripomenul päťdesiat rokov od víťazstva japonského bežca Takeshiho So, ktorý zvíťazil na MMM v roku 1976. Jeho maratónske topánky nájdete v expozícii MarathonPointu na Hlavnej ulici.

Zatiaľ čo slnečné počasie bolo pre divákov ideálne, športovci by privítali o čosi chladnejší deň. Každému štartu predchádzal rytmický zvuk búšenia srdca a napätie vrcholilo až kým nezaznel štartový výstrel. Ten prvý sme počuli už o 8:45, kedy sa na trať vybrali korčuliari. Medzi pretekárov, ktorí splnili limit pre disciplínu inline, aj tentoraz patrili naši kolegovia Erik Mlatiček a Pavol Dubecký. Umiestnili sa na 15. a 17. mieste s časmi 42:52 a 42:55.

Nasledovala kráľovská disciplína – maratón. Štyri minúty trvalo, kým spoza štartovacej čiary vybehol na 42-kilometrovú trať posledný bežec. Spomedzi našich kolegov, o ktorých vieme že bežali, si najlepšie počínal Branislav Klobošič. S fantastickým časom 3:21:06 sa vo výsledkovej listine všetkých maratóncov, mužov i žien, umiestnil na 321. priečke. Treba povedať, že výsledková listina obsahuje až 2464 mien.

„Behalo sa mi dobre a s výsledným časom som veľmi spokojný. Atmosféra bola vďaka množstvu divákov úžasná, k čomu prispelo aj slnečné počasie. To na druhej strane bežcom veľmi nepomohlo, hlavne v druhom kole uberalo sily. Prvé kolo som sa preto snažil behať s rezervou a rovnaké tempo sa mi podarilo udržať až do cieľa, aj keď posledné kilometre dali zabrať. Gratulujem všetkým, ktorí sa zúčastnili na víkendovom bežeckom predstavení,“ opísal svoje dojmy Branislav.

Tesne za ním prišiel do cieľa Slavomír Albrecht a krátko na to Peter Tulenko s časom 3:24:37.

„ Prvá polovica maratónu sa mi bežala veľmi dobre a dokonca som si vytvoril osobný rekord na polmaratóne. O druhej polovici sa to však už povedať nedá. Na začiatku som kľučkoval medzi polmaratóncami a keď som sa z toho postupne dostal, začalo byť veľmi teplo. Kríza tak prišla skôr, než som čakal, a na konci som musel spomaliť, aby som dobehol do cieľa.  Napriek tomu to bol ďalší obrovský zážitok, pre mňa už desiaty v poradí... ,“ zhodnotil svoj výkon Peter.

Maratón bežal aj náš japonský kolega Keiichi Sugiyama, ktorý nás nedávno v slovenčine pozýval na Letné hry. Do cieľa dobehol s úsmevom s časom 4:13:14.

Maratónsky nadšenec a náš bývalý kolega Jozef Sciranko, dnes už na dôchodku, sa napriek tomu, že nebol úplne fit, vydal na maratónsku trať. Ako povedal, to, že by nesmel štartovať, „hlava neprijme“. Aj takto zanietene bijú maratónske srdiečka.

Medzi polmaratóncami bolo zastúpenie hutníkov najpočetnejšie. Ako prvý v cieli sa s časom 1:34:45 objavil Štefan Nižník, ktorý sa venuje aj lezectvu a práve vďaka nemu sa dostal k behu. O štyri minúty neskôr dobehol Vojtech Turóczy s časom 1:38:51 a o necelú minútu Peter Kmeť. 

Na 21-kilometrovej trati sa predstavili aj dve naše kolegyne – Viktória Rešteiová s časom 2:39:09 a Katarína Vojaček, ktorá ako pacer (vodič) udávala tempo pomaratóncom s cieľovým časom dve hodiny. Svojej úlohy sa zhostila bravúrne – cieľovú čiaru prekročila v čase 2:00:02. Takto sa podelila o svoje dojmy: 
„Byť pacerom na čas 2:00 nebolo vôbec jednoduché. Teplo, nosenie vlajky, povzbudzovanie bežcov, rozdávanie magnézia či hroznových cukríkov a neustály pohyb medzi účastníkmi ma stáli veľa síl. O to väčšou odmenou boli úsmevy, poďakovania a reakcie ľudí, ktorým sme my vodiči pomohli splniť ich cieľ. Veľmi pomohlo aj to, že sme išli vo dvojici. Jeden z nás mohol viac ťahať skupinu a motivovať bežcov k lepšiemu času, zatiaľ čo ja som sa sústredila na udržanie tempa a dovedenie skupiny do cieľa presne za dve hodiny. Bol to náročný, ale zároveň krásny zážitok."

Vjačeslav Kupko mal na polmaratóne premiéru a bol to pre neho špeciálny zážitok:

„Minulý rok som behal prvú rodinnú maratónsku štafetu na počesť mojich 60. narodenín. A tento rok som zabehol svoj prvý polmaratón, a to na počesť narodenia prvej vnučky. Polmaratón sme bežali traja: dedko, otec a krstný otec. Pre mňa to bol výnimočný zážitok a beh som si užíval. Atmosféra v uliciach bola fantastická, všade bolo veľa ľudí, ktorí nám neustále fandili. Ďakujem kolegom, ktorí ma prišli na trať povzbudiť.“

Jun Takekawa sa „rozcvičil“ v sobotu na minimaratóne, kde si to užil so svojou rodinou a v nedeľu zdolal 21 kilometrov za aplauzu našich kolegov z Japonska. V cieli povzbudzovali aj Mikea Piekuta, ktorý sa v minulosti zúčastňoval bežeckých podujatí a minuloročný Family Run ho motivoval k tréningu na polmaratón.
 

Shogo Mashine nás neprestáva udivovať svojou skvelou slovenčinou a polmaratón si naozaj užíval. Štartoval v poslednej, siedmej vlne medzi poslednými štartujúcimi, natáčajúc si dianie okolo. Do cieľa dobehol za 2:24:20.

„Košický polmaratón som zabehol po druhý raz. Veľmi ma tešilo, že tento rok som ulicami Košíc bežal v tričku Nippon Steel Slovakia a ľudia ma povzbudzovali slovami „Nippon Steel do toho!“. Bolo mi cťou, že som sa stal súčasťou tradície mesta, kde bývam. Už sa teším na budúcoročný maratón,“ povedal, ako inak, po slovensky.

Po štvrtý raz bežala viceprezidentka Elena Petrášková štafetu na pamiatku nebohého manžela. Už tradične posledný cieľový, najemotívnejší úsek... V zostave dvoch štafiet s tričkami Peťo tím prepojila rodinu s kolegami z práce - Zuzanou Sýkorovou a Danielom Rybárskym.

Všetkým kolegom k fantastickým športovým výkonom blahoželáme. 

Výsledky našich športovcov 

Fotogaléria: Arpád Köteles