Minulú nedeľu sa Jozef Sciranko zúčastnil na 100. ročníku Vasovho behu vo Švédsku, ktorý patrí k najslávnejším a najväčším diaľkovým behom na svete.
„Tieto preteky patria k najnáročnejším a najťažším. Sneh bol veľmi ťažký, veľmi mokrý. Na štart sa postavilo do 16 000 bežcov, pričom každý pretekár má približne dvojmetrové lyže... Dostať ich všetkých ráno na štartovné pole je celkom logisticky náročné. Štart je zaujímavý aj v tom, že po výstrele štartujú všetci naraz, na obrovskej pláni. Rozdelenie koridorov je podľa výkonnosti dosiahnutej v predchádzajúcich pretekoch. Trať vedie v krásnej prírode. Vo Švédsku je tento deň štátnym sviatkom. Diváci povzbudzujú pretekárov popri trati. Celé rodinky, na snehu, robia si ohne, fandia...“ hovorí Jozef Sciranko.
Vasov beh absolvoval Jozef trikrát, prvý raz sa na štart postavil v roku 1995. Víťazi zvládnu trať v čase pod štyri hodiny, jeho najlepší čas bol 6 hodín a 20 minút. Tentoraz v ťažkom snehu to bolo o hodinu a 20 minút viac. Ako však Jozef hovorí, nerobí to výkonnostne, ale preto, že ho oslovilo spojenie behu so zaujímavou históriou.
Bežecký maratón zo Sälenu do Mory, merajúci 90 kilometrov, sa po prvý raz konal v roku 1922. Historická udalosť, na základe ktorej vznikol, sa však udiala už v šestnástom storočí. Švédsky šľachtic Gustav Vasa podnecoval ľudí k povstaniu proti krutovláde dánskeho kráľa Kristiána II. Dostal sa do nemilosti a padol do zajatia, z ktorého sa mu však podarilo uniknúť. Pri úniku naďalej nabádal ľudí k povstaniu, ale tí ho odmietli. Vydal sa preto úplne sám na bežkách smerom k nórskym hraniciam. Situácia sa zmenila, keď pri štokholmskom krviprelievaní prišli o život stovky šľachticov, medzi ktorými bol aj jeho otec. Za Vasom vyrazili dvaja najrýchlejší bežci a dostihli ho v obci Sälen. Presvedčili ho, aby sa vrátil do Mory a postavil sa na čelo odboja proti Dánom. Povstanie trvalo dva a pol roka. Po dánskej porážke v roku 1523 korunovali Gustava Vasa za švédskeho kráľa.
„A plus, že to bol tohto roku 100. ročník,“ povedal Jožko a dodal: „Neviem, či je veľa ľudí, ktorí majú absolvované storočnice najstarších behov na svete. Ja som absolvoval 100. ročník Bostonského maratónu v roku 1996, tohto roku sa bude bežať jeho 128. ročník. Je to najstarší maratón na svete. No a vlani som zabehol 100. ročník najstaršieho maratónu v Európe – Medzinárodný maratón mieru v Košiciach.“
Zimnú sezónu behu na lyžiach uzavrie o dva týždne na 54 km merajúcich diaľkových pretekoch Birken 2024, ktoré sú rovnako ako tie vo Švédsku, inšpirované zaujímavým príbehom z histórie. Pretekári budú mať na chrbtoch batohy so závažím hmotnosti 3,5 kg. Birkebeinerrenet tým symbolicky odkazuje na legendu z 13. storočia, kedy dvaja nórski vojaci zachránili malého princa Håkona Håkonssona a na lyžiach zdolali horu plnú nástrah.
A potom už prídu na rad klasické maratóny „na nohách“. Jožko sa už prihlásil na májový maratón do Prahy. V júni sa chystá do talianskych Dolomitov, na preteky Dolomity extreme trail – 55 km beh v kopcoch. „Je to veľmi náročné. Ale už som bežal aj našu Nízkotatranskú stíhačku, ktorá je dlhá 103 km a beží sa zo Šumiaca na Kráľovu hoľu, cez Čertovicu a Chopok až na Donovaly,“ hovorí.
Koľko kilometrov v živote Jožko nabehal? „Tak som to spočítal, evidenciu som si viedol pravidelne a je to 160 764 km. V časoch bez GPS to nemuselo byť úplne presné. Ale moje trasy som mal dobre odmerané. Nezapočítal som do tohto čísla bežky, spočítavanie by trvalo dlho. Sú to ďalšie tisícky kilometrov. Bežal som Biele stopy SNP, od roku 1985 to bolo 31 ročníkov. Na bežkách som absolvoval 25 diaľkových behov v rôznych krajinách sveta, vrátane USA a Kanady.“
Keby sa Jožko vybral obehnúť Zem, kam by sa dostal? Najdlhšou rovnobežkou je rovník, ktorý rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Meria približne 40 075 km. Takže po rovníkovej rovnobežke by Jožko obehol Zem štyrikrát! A keby sa vydal na Mesiac, ktorý je od nás vzdialený 384 400 km, blížil by sa k polovici cesty.
