V poslednom čase sa na našich cestách zvyšuje počet nehôd so smrteľnými následkami. Príčinou je zväčša vysoká rýchlosť, alkohol či drogy za volantom, resp. ich kombinácia. Následky týchto nehôd sú hrôzostrašné.

Sami máme skúsenosti, že poniektorí vodiči sa v meste nebezpečnými myšičkami a rýchlou jazdou kamsi ponáhľajú, ohrozujú nás ako aj ďalších účastníkov premávky vrátane chodcov a nakoniec aj tak ich dobehne svetelná križovatka. Možno majú veľmi nízke ego a tak potrebujú stáť aspoň prvý v rade neuvedomujúc si koľkých z nás medzitým ohrozili. Žiaľ nie vždy to dopadne šťastne.

Súčasné moderné autá sú vybavené stále väčším počtom asistenčných systémov avšak ani tie nám v prípadoch vysokých rýchlostí nepomôžu. Nezabúdajme, že brzdná dráha, sa skladá z dvoch zložiek. Prvá je náš reakčný čas, ktorý prejde od okamihu, kým si uvedomíme potrebu brzdiť a stlačiť pedál. Táto doba štandardne trvá až sekundu a počas nej sa vozidlo ďalej pohybuje nezmenenou rýchlosťou. Druhou časťou je čas brzdenia, kedy rýchlosť reálne klesá a to v závislosti na stave vozovky (suchá, mokrá, zľadovatelá) a na stave našich pneumatík.

Uvedené časy, resp. dráhy však platia iba vtedy, ak sa kolesá nedostanú do trvalého šmyku. Vtedy trenie medzi pneumatikou a cestou okamžite klesá na menej než polovicu a brzdná dráha úmerne narastá. Na mokrej ceste sa súčiniteľ trenia znižuje asi na 0,4, prípadne menej a v prípade zľadovateného povrchu dosahuje hodnoty nižšie než 0,1. Vtedy sa už ťažko prenášajú akékoľvek brzdné sily. Dezén pneumatík je jedinou plochou, ktorá spája vozidlo s povrchom cesty, preto stav, vek  pneumatík ako aj tlak v nich (správny tlak určuje výrobca, zväčša pri nezaťaženom a pri plne zaťaženom aute) je mimoriadne dôležitý.

Majme na pamäti, že ak rýchlosť jazdy stúpne dvakrát, kinetická energia vozidla vzrastie s druhou mocninou rýchlosti, teda štyrikrát. Minimálne štvornásobne sa teda predĺži aj brzdná dráha. Stúpa nám ale aj reakčná dráha, pretože auto za daný čas, kým zareagujeme na udalosť na ceste, prejde dlhšiu vzdialenosť.

Dôležité sú i malé rozdiely v rýchlosti, zvlášť v hustej premávke. Ak napríklad za vozidlom idúcim rýchlosťou 50 km/h sa bude približovať druhé auto idúce 60 km/h, pričom to prvé auto náhle zabrzdí, tak aj za predpokladu, že začnú brzdiť obaja vodiči v rovnakom čase, tak to pomalšie prejde do zastavenia cca 19 m, to rýchlejšie cca 25 metrov, čo znamená, že pri vzdialenosti menšej ako 6 metrov sa dá zrážke len veľmi ťažko zabrániť. Preto sú odstupy medzi autami dôležité. Takýto problém nastane práve vtedy, ak sa vodič predbieha tzv. myšičkou a vodič pred ním náhle zabrzdí. V tomto prípade ohrozuje tak pred ním ako aj za ním idúceho vodiča. Väčšinou to následne vedie k reťazovej nehode vozidiel.

Foto: Hasičský a záchranný zbor v Košiciach