
Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Toto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo sezónne. Práve prítomnosť vody vytvára v krajine špecifický biotop s charakteristickými vlhkomilnými porastmi, ako sú trstinové zárasty a vlhkomilné druhy rastlín, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre rôzne druhy živočíchov od hmyzu až po cicavce. Pre človeka zvyšuje atraktívnosť mokradí možnosť pozorovať vzácne druhy vodného vtáctva.
Slovenská republika má v zozname zapísaných 14 mokradí medzinárodného významu, pričom do zoznamu je celkovo zaradených viac ako 2 300 mokradí. Majú mnoho podôb, pre Slovensko sú typické riečne nivy, lužné lesy, močiare, rašeliniská a podzemné vody jaskýň.
Jednou z mokradí medzinárodného významu je Domica – Baradla. Je reprezentatívnym príkladom prírodnej mokrade charakteristickej pre Západné Karpaty, kde v jaskynnom systéme žijú vzácne, zraniteľné a ohrozené druhy viazané na špecifické podmienky jaskynného systému a krasovej krajiny.
V priebehu uplynulého storočia sme boli svedkami zániku mnohých biotopov mokradí v dôsledku antropogénnych zásahov. Dôvodom bola snaha transformovať mokrade na produkčnú, alebo inú úžitkovú pôdu. Ich úbytok zhoršuje klimatickú krízu tým, že uvoľňuje skleníkové plyny a ekosystémy a ľudia sú zraniteľnejší voči vplyvom zmeny klímy.
Degradácia týchto cenných ekosystémov vyvolala nevyhnutnú potrebu ich ochrany. V roku 1971 vznikol Dohovor o mokradiach, ktorý má medzinárodný význam a je známy aj ako Ramsarský dohovor (zachránil pre budúce generácie viac ako 192 630 ha mokradí).
Súčasný alarmujúci stav nie je nezvratný. Zmena k lepšiemu je však dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zapojenie nás všetkých. Čím skôr začneme, tým stabilnejšiu krajinu zachováme pre naše ďalšie generácie.
Obnova a zachovanie mokradí je v rukách každého z nás. V dobe poznačenej environmentálnymi výzvami je ich ochrana jedným z kľúčových cieľov udržateľnej budúcnosti. Flóra mokradí je životne dôležitá pre adaptáciu na zmenu klímy a zmiernenie jej prejavov.