Naša marcová knižná súťaž sa síce skončila, ale v posledný deň mesiaca sa zapojilo ešte niekoľko fanúšikov literatúry a tak vám ponúkneme zopár tipov na čítanie, možno aj na to letné, dovolenkové. Výhercov súťaže vyžrebujeme po veľkonočných sviatkoch. Dielo slovenskej autorky, ktoré sa v rebríčkoch predajnosti dlhodobo objavuje na popredných miestach, nám predstavuje Zuzana Kolesárová z úseku pre financovanie:

"Do knižnej súťaže posielam svoju recenziu knihy slovenskej autorky Júlie Marcinovej: Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj. Je to výnimočný román so skutočným príbehom štyroch generácii jednej rodiny, ktoré sa odohrávajú v rokoch 1860 – 1944 v obci Poluvsie – dnes časť Rajeckých Teplíc. Autorka spísala skutočné príbehy svojich predkov, ktoré sa zachovali ústnym podaním a začína príbehom svojich pra-pra-prastarých rodičov Jána a Márie.  Jednotlivé príbehy sa odohrávajú prevažne v dedinskom prostredí Poluvsia, ktoré je charakteristické na jednej strane svojou drsnosťou, predsudkami, ťažkou prácou, chudobou, nevzdelanosťou ale na druhej strane ľudskou túžbou po lepšom živote, po vzdelaní, láske, nehe a odpustení.

Kniha sa číta dobre, autorka prechádza plynule naprieč generáciami z jedného príbehu do druhého a v každom príbehu sa striedajú veselšie momenty s tými smutnejšími a emotívnejšími. Tie smutnejšie sú niekedy pre čitateľa náročné, súvisia okrem iného aj s obdobím, v ktorom sa príbehy odohrávajú t.j. obdobie I.a II. Svetovej vojny.

Autorka Júlia Marcinová je nielen spisovateľkou, ale aj etnologičkou a odborníčkou na tradičné odevy  (venuje sa výskumu tradičného odevu a jeho symboliky). Kniha obsahuje množstvo archaizmov z oblasti tradičného odievania, ale aj z opisov zvykov a tradícií týkajúcich sa spoločenského života na dedine - ako svadba, pohreb, zábava či odvod na povinnú vojenskú službu. Archaizmy a uveriteľné opisy zvykov a tradícií pridávajú na autenticite diela. 

Po prečítaní som mala veľmi dobrý pocit, po dlhšom čase som siahla po beletrii (mám radšej literatúru faktu), pri ktorej som si oddýchla, hoci v jednej časti (súvisí s názvom knihy) bola kniha mimoriadne náročná. Kniha ma okrem iného obohatila o poznanie archaizmov ako asentírka, haras, drumbľa, hornodľa, podvika, švibalka, frfocina (brba). Oceňujem snahu autorky vysvetliť dnes už neznáme, zastarané slová čitateľom – ich význam uvádza v spodnej časti každej strany, kde sa nachádzajú. Tiež už viem, že na Slovensku existuje obec Poluvsie, o ktorej som dovtedy nepočula a že aj tam, tak ako kdekoľvek inde na Slovensku, ľudia žili a žijú svoje jedinečné a zaujímavé ľudské životy so svojimi túžbami, radosťami a starosťami."

Hlasy silneli, svetlo sa približovalo. Urban sa predral trávami, prešiel po vode niekoľko metrov, kým ešte cítil pod nohami pevnú zem a voda mu nesiahala takmer po pás. Potom si už len rýchlo vložil trávu do úst, zhlboka sa nadýchol, pevne zatvoril oči a ponoril sa.

Dýchanie cez duté steblo trávy bolo náročné. Musel sa sústrediť, aby nepovolil ústa, pretože ak by tak spravil, začalo by mu do úst tiecť bahno a voda. Buď by sa udusil, alebo by sa vynoril a na mieste  by ho zastrelili. Možno by ho po pár dňoch niekto našiel a zakopal na brehu jazera. Nie. Na toto som sa nenarodil...