Kolegu Zdena Orinčáka z IT možno priamo nepoznáte, ale keďže pracuje na webových aplikáciách, možno používate v práci programy, ktoré vyvíja alebo ich spravuje. Mnohí z nás  určite využívame dochádzkový systém, apku pre lešenia alebo EWA aplikácie na intranete, ktoré sa postupne rozšírili a využívajú ich  aj naši dodávatelia. Ďalej prihlasovacie systémy pre Family Safety Day a Dni dobrovoľníkov nesú taktiež jeho rukopis. Dozvedeli sme sa, že rád cestuje a objavuje nové veci, preto sme sa ho opýtali na jeho cestovateľské zážitky. Možno v nich nájdeme inšpirácie pred dovolenkovým obdobím.

 Čo vás inšpirovalo cestovať karavanom do Nórska? 
Moja manželka kedysi bola na výlete v Nórsku, a povedala si, že sa tam raz chce určite vrátiť. Vlastne sme jej splnili prianie. Chceli sme tam ísť s celou rodinou a to, že sme si vybrali karavan, bol vlastne len spôsob. Inšpirovali nás priatelia, ktorí boli karavanom rok predtým v Taliansku. Je to iný pohľad na cestovanie, pretože človek sa nemusí zaoberať, kde bude v ten deň spať. Výhoda je, že sa prispôsobíte počasiu, ktoré je v Nórsku vrtkavé a natiahnete alebo skrátite výlet podľa potreby.

 Koľkí ste cestovali?
Išli sme dvoma karavanmi, v jednej bola rodina priateľa, v druhom naša rodina. Máme dve deti, staršia dcéra pozvala aj priateľa. Karavan bol šesťmiestny, my sme boli piati, čo bolo tak akurát.

Vyše 5 300 km dlhá púť.

 Ako ste sa na výlet pripravovali?
Putovanie po Nórsku sme naplánovali na viac ako dva týždne. Samotná príprava trvala niekoľko mesiacov, len vybavenie samotnej diaľničnej známky trvalo niekoľko týždňov. Museli sme zistiť parametre auta, evidenčné číslo, akú spĺňa emisnú normu. V Nórsku to majú zaujímavo vyriešené, čím ekologickejšie vozidlo, tým menšie poplatky za diaľnicu, elektrické autá to majú zdarma.

 Ako ste si naplánovali zastávky na púti?
Najprv sme sa porozprávali, kto čo chce vidieť. Naplánovali sme na každý deň niečo, ale potom sme museli postupne škrtať a upravovať itinerár. Stanovili sme si, že denne prejdeme karavanom 200 km, aby sme mali čas si niečo uvariť a po ceste niečo pozrieť. Brali sme do úvahy aj predpoveď počasia, a potom sme to celé preorganizovali.  Ako prvú zastávku sme si vybrali Kjeragbolt v pohorí Kjerag. Je tam akoby zaseknutá guľa medzi dvoma stenami, na ktorú niektorí odvážlivci aj stúpia. Pod ňou je hlboký útes. Vedie tam strmší výstup, treba zdolať tri kopce a dve doliny. Keď prší, na kameňoch je veľmi šmykľavo. Po tomto výstupe sme si chceli dať deň voľna a potom ísť na skalný útvar Preikestolen, ale práve kvôli predpovedi počasia sme sa tam vydali skôr a oplatilo sa to, bolo tam veľmi krásne.

Zdeno Orinčák

 Ľudia možno majú romantickú predstavu, že karavanom zastanem kde chcem a budem táboriť, kde sa mi páči. Sú v Nórsku obmedzenia?
Všade v brožúrkach píšu, že sa dá kempovať kdekoľvek. Je to relatívne aj pravda, aj nie. Kde to nie je výslovne zakázané, tak sa dá parkovať. Presvedčili sme sa, že Nóri podporujú karavany, hlavne na severe krajiny. Jeden karavan, ktorý je odstavený kdekoľvek na parkovisku, do hodiny pritiahne ďalšie tri. Keď sa približujete k väčším mestám, sú tam vyhradené parkoviská. Sú tam značky, že môžete parkovať napr. 2 hodiny alebo aj viac zadarmo. Keďže tam neboli kamery alebo vrátnica, samozrejme ako Slováka mi hneď napadlo, že odkiaľ budú vedieť, koľko tam parkujem. Zistil sme, že v autách majú také maličké plastové hodinky, ktoré používajú naše deti v školách na učenie sa hodín. Keď zastavíte, nastavíte čas príchodu. My sme také nemali, nikto nás za to nepokutoval, nikto nás nenaháňal, ale snažili sme sa dodržiavať stanovené pravidlá.

Krejagbolt - turistická cesta s výhľadom na Lysebotn.

 Mohlo by sa napríklad spontánne zastaviť na nejakej vedľajšej alebo poľnej ceste?
Dalo by sa, možno by nebol žiaden problém, ale treba si uvedomiť, že každý druhý deň karavan potrebuje servis. Keď často používate vodu, napríklad v sprche, treba ju dopĺňať. Preto sme hľadali skôr karavanové stojiská, kde to bolo pohodlné. Prekvapilo nás, že napríklad v horách, možno vo výške ako náš Lomničák, v malom obchode so suvenírmi, boli toalety aj sprchy práve pre takéto účely. My sme si vozili hadice a všetky možné konektory, a boli dobre pripravení a vybavení. Dokonca aj na benzínkach na stene mali ventil na pripojenie pitnej vody.

 Ako ste sa stravovali?
Samozrejme, sme mali vlastné základné zásoby potravín, ale vodu, chlieb, vajíčka sme kupovali v miestnych obchodoch. Supermarkety, hlavne na severe, sú pripravené aj na to, že tam prídu karavany, takto sme nákup spojili priamo aj so servisom.  Karavan bol vybavený chladničkou, fungovala na plynovú bombu, na  ktorej sme aj varili. Čiže buď to bolo teplo alebo chlad. V noci nám fungovala na kúrenie, raz klesla teplota na -2 ^oC , hovoríme o júli, keď na Slovensku bolo 32 ^oC a my sme prespali práve v tom horskom priechode vo výške okolo 1 500 m.

Briksdalsbreen - ľadovcový vodopád

 Vedeli by ste nám popísať príjemný a aj nepríjemný zážitok z cestovania?
Príjemný zážitok - keď sme hľadali parkovanie v Bergene s dvoma dlhými autami v centre mesta. Aj keď to trvalo aj 3 hodiny, zastali sme na bežných parkoviskách, autá nám trčali do cesty , nikto na nás netrúbil, aj keď sme sa otáčali, v pohode aj cúvli, keď bolo treba. Bergen je krásne, veľké mesto a chceli sme si ho pozrieť, mali sme na to 3-4 hodinky. Ale pršalo, kamarát navrhol, aby sme prečkali dážď na parkovisku. Tú hodinku vydržíme a keď pôjdeme preč, tak zaplatíme za parkovné. Prestúpil som do nášho karavanu, a na moje nemilé prekvapenie, keď som sa pozrel cez čelné sklo, stála tam policajtka a fotila si našu ešpézetku. Možno sme tam boli len 10 minút. Vyletel som k nej a snažil som sa, že tak viete, prišli sme len teraz. Pani nepovedala nič, len úsmev. Hovorím, že prší. Ona prikývla, áno prší. Máme nejaký problém? Ona: nie, o 15 minút prídem a potom bude problém:).
Na väčšine parkoviskách vlastne ani kiosk nebol, že by sme niekde hádzali mince, bola len tabuľka s QR kódom, kde sa dá stiahnuť mobilná aplikácia, zaregistrovať, zaplatiť kartou a človek mohol parkovať.
Nepríjemný zážitok som mal, keď som pri cúvaní rozbil zadný nárazník. Mal som zlý pocit, ale hovoril som si, však som poistený... Poisťovňa to hneď vyriešila. Ide o zverenú vec, na tú sa poistenie nevzťahuje. Karavan bol síce poistený, mal som tam spoluúčasť, ale moje cestovné poistenie sa na takúto udalosť nevzťahuje. Takže moje odporúčanie pre ostatných je, ak si chcete požičať auto z  požičovne, musíte si pýtať extra poistenie. Ešte jedno upozornenie, za prekročenie rýchlosti sú tam vysoké pokuty, začínajú niekde na úrovni 1 000 eur. Na kamery síce tabule upozorňujú v predstihu, ale merajú aj priemernú rýchlosť na úsekoch.

Dalsnibba s výhľadom na Geirangfjord 1500 m.n.m.

 Čo vás v Nórsku zaujalo?
Ľudia sú srdeční a nápomocní, keď môžu, tak pomôžu. Krajina má veľa pekných miest ako Oslo a Bergen. Páčila sa mi aj Trolia cesta (Trolstigen) na severe. Cesta má serpentíny a na pár kilometroch prevýšenie 843 m. Je tam krásny vodopád Stigfossen, preplietajúci sa medzi krútiacu sa cestu. Trollov považujú Nóri za  niečo pozitívne, milé. Zobrazujú ich na všetky možné spôsoby, ako rybárov, upratovačov, na motorkách, babku, dedka...   Môjho kamaráta veľmi zaujala nórska architektúra, hlavne tie malé červené domčeky popri fjordoch. Je celkom zaujímavé cestovať inou trasou späť a využiť trajekty. Napríklad trajekt, ktorý sme využili sa plavil po turistickej trase a tak sme mohli vidieť aj vodopády Sedem Sestier (Dei Sju Systrene). Leto v nórsku bolo z  tých teplejších, možno 22 ^oC, až po -3 ^oC, preto sme chodili vo vetrovkách. Čo ma ešte zaujalo, že skoro všetko sa dalo vybaviť mobilom, ako sú lístky na autobus, trajekt, parkovanie, dokonca sa tak dalo platiť aj v stánkoch na rybom trhu ale aj  u mobilného zmrzlinára na bicykli.

 Čo sa týka gastrozážitkov, vyskúšali ste nejakú špecialitu?
Prevažne sme si varili sami, ale môj kamarát je vášnivý rybár, v mestách sme preto navštívili rybie trhy. Ochutnali sme veľrybie ale aj sobie mäso. Mne  až tak nechutilo:). Netvrdím, že to bolo zlé, ale iné. Ceny sú na inej úrovni ako u nás, napr. za jednu tortillu z fast-foodu sme dali 20 eur, čiže si neviem predstaviť, koľko by to stálo v lepšej reštaurácii. Našim cieľom bolo skôr pozrieť si  pamiatky ako spoznávať nórsku kuchyňu.

Briksdalsbreen - jazero z ľadovcovej vody.

 Spomenuli ste, že váš kamarát je rybár. Boli ste na rybačke?
Áno, ale nie na tomto výlete, na rybačku chodíme už niekoľko rokov. Mne ryby v minulosti až tak nechutili, ale keď raz kamarát doniesol domov ulovenú tresku a ju aj pripravil, veľmi mi zachutila. Dva roky ma lanáril a spolu s ďalšími rodičmi, ktorých som spoznal na voltíži, kde chodila športovať moja dcéra, sme nakoniec súhlasili. Udicu som nemal, bol som ju kúpiť na Ukrajine. Prvýkrát to bolo koncom augusta, plánovali sme chytiť vraj nenáročnú rybu, makrelu, nechytili sme ani jednu:). Ale nie každý rok je taký a prípadný úlovok si domov privážame v mrazenom stave.

 Ako sa vybavuje povolenie na lov?
Nóri si prírodu veľmi strážia. V minulosti ju ľudia drancovali, lebo sa nevyžadovalo extra povolenie. Naši západní susedia tam  nemajú dobré meno, otáčali plné autá s mrazenými filetami. Do Nórska privážali veľké množstvo tvrdého alkoholu, lebo tam je to oveľa drahšie, naspäť niesli obrovské množstvo rýb. Pre lepšiu predstavu, čo je fileta: keď sa mi podarilo chytiť 116 cm veľkú a asi 14 kg tresku, z toho fileta mala asi 4-5 kg, ostatná časť ryby sa zahodila. Veľkí producenti vedia spracovať aj hlavy a iné časti ryby. Preto sa zaviedli kvóty, na jedného rybára je to maximálne 18 kg filiet. Nepotrebujete rybársky lístok, ale u nejakého miestneho rybára sa musíte zaregistrovať a kúpiť si voľné kvóty. Kontrolu robia hlavne na hranici.

 Na základe rozhovoru to vyzerá, že ste si túto krajinu veľmi obľúbili...
Jednoznačne odporúčam vycestovať autom, karavanom alebo akýmkoľvek iným prostriedkom. Nórsko má samozrejme iný kolorit, ale veľmi mi to pripomína Slovenský raj, Vysoké Tatry, kosodrevinu, naše skaly a vodopády. Precestovali sme viac ako 5 300 km, bol to krásny zážitok.