Karpatská vandrovka sa teší čoraz väčšej popularite. V poradí 16. ročník darcovského turistického pochodu zorganizovala uplynulú sobotu Karpatská nadácia. Po hrebeni Volovských vrchov kráčali aj naši vandrovníci. Na 25 km trase vandrovalo 29 železiarov, tú 50 km si vybrali trinásti. Postupne vystúpili na Kloptaň (1 154 m n.m.) a Kojšovskú hoľu (1 246 m n.m.), odkiaľ možno vidieť polovicu Slovenska.

Hutníci sa karpatskou prírodou prešli po tretí krát. Početnejšia skupina 25 km trasy vyštartovala o 10:00 od chaty Erika na Kojšovskej holi, zatiaľ čo “päťdesiatkári” začínali o niekoľko hodín skôr v Štóse.

O tom, že vandrovka ľudí spája, niet pochýb. Záštitu nad ich účasťou tentokrát prevzala viceprezidentka Elena Petrášková a Ženská sieť (WIN). O koordináciu “dvadsaťpäťkovej” skupiny v teréne sa zas postaral Marek Trembecký z NextGen, ktorý má s čím porovnávať – túry sa zúčastnil aj ostatné dva ročníky:

“Skvelé bolo, že tentokrát U. S. Steel podporil účasť väčšej skupiny ľudí. Minulý rok sme kratšou trasou kráčali štrnásti, tento rok sa počet zdvojnásobil. Bolo vidieť, ako sa skupinky premiešavajú a komunikujú medzi sebou, každý sa snažil spoznať ľudí, ktorých predtým nepoznal. Prešli sme 27,5 km a urobili 36 000 krokov. Bol to super pochod, ak to takto bude pokračovať, bude to bomba.“  Marek odporúča „dvadsaťpäťku“ aj občasným turistom: „Je to príjemná prechádzka, nie extrémne náročná. Tempo si navolí každý aké chce, vie si posedieť, oddýchnuť a ísť ďalej.“

Elena Petrášková hodnotí podujatie nanajvýš pozitívne:
„Počasie bolo úžasné, výhľad na Tatry pri štarte nemal chybu. Partia bola perfektná a hlavne sa ukázalo, aký sme skvelý tím aj mimo práce. Myslím, že to bolo veľmi vydarené podujatie, kde sme sa mohli spoznať aj mimo pracoviska, pozhovárať sa a spoločne sa podporiť pri zvládaní 25 alebo 50 km, čo nie je málo. A ešte k tomu všetkému sme prispeli k dobrej veci, na ktorú je Karpatská vandrovka určená – podpore komunity na východe Slovenska.“

Foto: Zuzana Sýkorová, Elena Petrášková a Erika Felšöciová

Rita Huňadyová hovorí: „Počasie bolo dokonalé, rovnako ako atmosféra. Čakali a podporovali sme sa. Navyše sme mali so sebou talizman, jazvečík Luky to celé dal s nami.“ Zdá sa, že Lukyho si vďačne adoptovali všetci turisti, jeho majiteľkou je však iba jedna z nich - Erika Linkeschová.

Anita Flašková Hozová dodáva:
„Bolo príjemné vandrovať ako tím, inšpirovať a povzbudzovať sa. Nedá mi nepoďakovať sa za skvelú turisticko – spoločenskú príležitosť zúčastniť sa Karpatskej vandrovky. Jednak pre peknú myšlienku podpory regiónu, jednak vo skvelej partii kolegov,  ktorých som mohla spoznať aj inak ako pracovne.“

Nezabudnime však na našich vytrvalcov, ktorí zdolali 50 km túru. Ako vidieť na fotografii, štartovali za tmy, o 5:00 ráno. Obrázky zaslala Helena Tovarňáková, vpravo, s kolegom Albertom Kováčom. V cieli vraj vyzerali rovnako sviežo, ako keď na trase míňali "dvadsaťpäťkárov". 

Našli sa však aj takí, ktorí 50 km nekráčali, ale bežali. Koloval chýr, že jeden z oceliarov vraj dobehol do cieľa v Areáli Čičky úplne prvý. Chvíľu trvalo, kým sme ho vypátrali, ale i to bola zdarná tímová práca, telefónne linky v železiarňach horeli. Anton Budai zvládol 50 “kilákov” po hrebeni západnej časti Karpatského oblúka za 6 hodín 11 minút. Prví však boli dvaja… viac sa dozviete v rozhovore, ktorý prinesieme v nasledujúcich dňoch.
 

Karpatská vandrovka spája ľudí v prírode a zároveň pomáha rozvíjať región východného Slovenska. Karpatská nadácia podporila výťažkom z registračných poplatkov množstvo verejnoprospešných projektov v regióne. Tohtoročný výťažok zo štartovného bude použitý priamo na podporu aktivít Karpatskej nadácie.