V posledných dňoch sa veľa hovorí a píše o zastavení prúdenia zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko. Stalo sa tak na základe vypršania platnosti zmluvy medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom.

O tejto skutočnosti ako aj o tom, že Ukrajina nepredĺži zmluvu s Gazpromom vedelo Slovensko ako aj EÚ už od roku 2022 a to z dôvodu vojenského napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou. Aj preto  krajiny dovtedy závislé na ruskom plyne hľadali nové cesty a zdroje ako si zabezpečiť dostatok zemného plynu.

Málokto si dnes už spomenie, že ruskou okupáciou jedného z pohraničných vstupných bodov na rusko-ukrajinskej hranici na jednej z tranzitných trás – Sochranivky, Gazprom prestal plniť platnú tranzitnú dohodu a v rozpore s kontraktom s Naftogazom jednostranne a svojvoľne znížil fyzický objem tranzitu plynu smerom na Slovensko a do EÚ. Okrem toho znížil aj platbu za tranzit, hoci podľa kontraktu mal povinnosť zaplatiť za objednanú kapacitu, aj keď ju naplno nevyužil. Podobné ustanovenie má Gazprom aj v kontrakte so slovenským Eustreamom.

Požiadavka Ruskej federácie bola, aby sa ukrajinský Naftogaz, ktorý mal tranzitnú dohodu s ruským Gazpromom jednostranne zriekol všetkých nárokov z vyhratej arbitráže v sume viac ako 4 miliardy USD. Táto suma predstavuje odškodnenie za majetok, ktorý Naftogazu zhabala ruská strana po anexii Krymu vrátane tamojších ložísk plynu a podzemného zásobníka. Súčasne Moskva požadovala, aby Naftogaz nepodal ďalšiu arbitrážnu žalobu v avizovanej výške približne 1,2 miliardy USD za spomínané neplnenie tranzitného kontraktu.

Takéto podmienky zo strany Ruskej federácie boli pre Ukrajinu neprijateľné. Podľa ukrajinských expertov na medzinárodné právo, by dobrovoľné vzdanie sa odškodnenia za zhabaný plynárenský majetok na Kryme mohlo Rusko využiť ako precedens. A okrem toho vyhlásiť, že  Ukrajina týmto aktom uznala ruskú zvrchovanosť nad Krymom.

Od 1. januára 2025 sa zastavila preprava ruského plynu cez ukrajinsko-slovenskú hranicu a ďalej smerom na Maďarsko a Rakúsko. Gazprom tak nie je schopný plniť svoje záväzky z kontraktov s SPP a Eustreamom.

SPP na základe tejto skutočnosti nakupuje v zmysle podpísaných kontraktov ešte za úradníckej vlády, zemný plyn od iných európskych dodávateľov, podobne ako to napríklad od novembra 2024 realizuje rakúsky OMV.

V súvislosti so zemným plynom sa diskutuje nielen o jeho dostatku ale aj o jeho cene. Všetky ceny v kontraktoch na akýkoľvek plyn obchodovaný v EÚ, či ide o potrubný z Ruska, Nórska, severnej Afriky a Kaukazu alebo skvapalnený LNG, sa odvíjajú od ceny na na svetovej  burze. Samotné SPP prostredníctvom svojho hovorcu potvrdilo, že pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje. Finálna cena dnes záleží od šikovnosti obchodníka, objemu plynu, dĺžky a harmonogramu dodávok v jednotlivých kontraktoch.

Za rastom cien plynu na európskom trhu v druhej polovici roka 2021 bolo správanie sa ruského Gazpromu, ktorý si zarezervoval časť kapacít zásobníkov v EÚ avšak nikdy ich nenaplnil. Na trhu so zemným plynom v dôsledku toho rástlo napätie a cena plynu na kľúčovej burze v Amsterdame (Dutch TTF Natural Gas)  stúpla v októbri 2021 na 100 eur/MWh a v decembri 2021 na viac ako 170 eur/MWh. V roku 2022 ceny plynu vystrelili ešte vyššie v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskom. Absolútny vrchol burzové ceny dosiahli koncom augusta 2022, kedy sa plyn v Európe obchodoval za viac ako 330 eur/MWh. Dlhodobá cena bola až do roku 2021 na úrovni 15 až 20 eur/MWh.

Podiel plynu, ktorý Gazprom posledné dva roky dodával do Európy tranzitom cez Ukrajinu, mal na trhu iba 5 percentný podiel. Tento údaj dokazuje fakt, že väčšina štátov EÚ tranzituje plyn iným spôsobom.

Skutočnosťou je, že zemný plyn nenakupuje Slovensko ako štát, či vláda SR ale obchodníci s plynom. Je ich niekoľko a najväčším z nich je SPP a.s. Súčasná situácia je úplne iná ako bola v januári roku 2009, kedy nám ruský Gazprom náhle jednostranne drasticky znížil dodávky plynu cez Ukrajinu a reálne Slovensku hrozil nedostatok plynu. Slovensko 6. januára 2009 dokonca muselo vyhlásiť pre nedostatok zemného plynu núdzový stav. Veľmi dobre si toto obdobie pamätáme aj my v U. S. Steel Košice. Okrem nás, tento takmer 70 percentný pokles zemného plynu, vtedy tvrdo zasiahol i Českú republiku, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosnu a Hercegovinu. Dokonca Bulharsku, Chorvátsku, Grécku, Macedónsku a Turecku boli odstavené dodávky zemného plynu úplne. Dnes máme dostatočné kapacitné prepojenia so všetkými susedmi a cez nich na európsky plynárenský trh.

Slovensko od vojny na Ukrajine prišlo o časť ziskov z tranzitu zemného plynu. Tu je nutné upozorniť na skutočnosť, že príjem Slovenska za tranzit plynu je z dividend z Eustreamu* . Podľa údajov z Finstatu spoločnosť Eustream, a.s. sa v roku 2023, keď tranzit cez Ukrajinu ešte bol, dostala do straty 12,56 mil. eur pričom jej tržby klesli o 69 percent na úroveň 176,1 mil. eur. Strata vznikla aj preto, že ruský Gazprom od útoku Ruskej armády neplnil svoje zmluvné objemy tranzitu cez Ukrajinu. Eustream tak nevyplatil žiadne dividendy nášmu štátu.

Celú situáciu so zemným plynom výstižne ozrejmil Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U. S. Steel Košice a prezident Republikovej únie zamestnávateľov /RÚZ) po minulotýždňovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR):  Miroslav Kiraľvarga: Palivá budúcnosti by sa nemali zaťažovať spotrebnou daňou.