Neexistuje zlé počasie, len zle oblečení ľudia. Táto myšlienka sa vraj pripisuje turistom, respektíve hráčom golfu. Minulú sobotu zaznela niekoľkokrát. Hlavne pri príchode dobrovoľníkov do košickej zoologickej záhrady. Tak sme si ju osvojili.

Počasie bolo hrozné, pršalo, fúkal vietor a my sme s malou „dušičkou“ čakali, koľko dobrovoľníkov príde a koľko sa ich rozhodne zostať radšej v teple svojich príbytkov.

Ako prví prekvapili zamestnanci ZOO. Už o pol ôsmej boli nastúpení a pripravení všetci desiati prihlásení. Naši ľudia prichádzali postupne, začiatok sme posunuli o pol hodinu. A potom len prichádzali a prichádzali a prichádzali.... Neprišli iba štyria, ktorí sa ospravedlnili ešte pár dní vopred. Prišli však aj dodatočne nahlásené posily - Katka Dittelová zobrala svoju sestru a Marián Lipnický  zase syna s priateľkou. A tak bol finálny počet železiarov 27.

Všetci sme s nádejou, ale aj obavami pozorovali oblohu a očami tlačili sivé, ťažké mračná preč.  Nepodarilo sa. Namiesto natierania plotov a úpravy okolia chovného zariadenia pre rysy, nám kolegovia zo ZOO pripravili náhradný program. Všetkým bolo najviac ľúto, že nepostavíme stany, ktoré využívajú v rámci projektu Noc v ZOO.  „Škoda, vaši ľudia sú nesmierne šikovní, keďže tu vidím aj „staré“ známe tváre, tak by tie stany mali postavené raz – dva“, povedala vedúca oddelenia marketingu ZOO Eva Malešová.

„Na zahodenie“ nebol napokon ani náhradný program. V dvoch veľkých halách čakali na šikovné ruky našich dobrovoľníkov kovové stojany a drevené latky, ktoré slúžia ako zátarasy, „Máme ich takmer sto. Používame ich, keď potrebujeme rozdeliť priestor, pri usmerňovaní návštevníkov, ako dočasné mobilné bariéry, napríklad aj teraz počas slintačky a krívačky, aby ľudia  neprichádzali do kontaktu s kopytníkmi,“ spresnil vedúci zoológ Patrik Pastorek a jeho kolegyňa k tomu dodala, že tieto zátarasy neboli ošetrené odkedy boli kúpené, ešte niekedy v začiatkoch košickej zoologickej záhrady.  A bolo to na nich aj vidieť. Kovové stojany museli naši dobrovoľníci najprv očistiť od hrdze a zbaviť starého náteru a potom ich nanovo natrieť. Rovnako ako aj drevené latky, ktoré sú súčasťou zábran.

Našim dobrovoľníkom išla práca od ruky.  Prišla aj skupinka kolegov z tímu ERP.

(na fotografii zľava: Ľuboš Sova, Edo Grečner, Soňa Kotelesová, Anna Ondrovičová a Gabriel Kádar).

Edo Grečner : „Na dobrovoľníckom podujatí USSK som už bol, aj keď nechodievam pravidelne. V ZOO som prvý raz. Som rád, že sme sa z nášho tímu pozbierali všetci, ktorí mohli. Žiadna práca nie je „náhradná“, každú je treba urobiť.“

Gabriel Kádar :  „Chodíme pravidelne. Keď môžeme, radi pomôžeme. Nezáleží na tom, akú prácu robíme.“

Soňa Kotelesová: „Na podujatí Hutníci pre Košice som bola aj v minulosti. Počasie nás troška zamrzelo, ale keďže máme náhradný program, tak som veľmi rada, že môžeme aspoň takto pomôcť. Zišla sa tu úžasná komunita ľudí a hlavne, prišlo nás veľa, čo je naozaj pozitívne. Aj ja rada pomáham. Super, že sa táto tradícia zachováva už 19 rokov.“

O svojich, v podstate za tie roky už priateľov z U. S. Steel Košice, sa kolegovia zo záhrady postarali ako vždy veľmi dobre. Tých, ktorí potrebovali odvoz k halám, ktoré boli dosť ďaleko od vstupu do záhrady, odviezli autami. A všetkých pohostili výbornou štrúdľou.

„Lepšie by bolo stavať stany, ale žiaľ, stále to nie je možné, prší, tráva je premočená, bude tam veľa blata. Ale pomôžeme záhrade aj touto prácou a to je fajn,“ povedal Marián Lipnický, ktorý sa občas s nádejou vybral skontrolovať, či sa počasie náhodou neumúdrilo. Pršať prestalo, až keď sme sa po skončení prác pobrali na obed.

„Nezlomná vôľa a ochota pomáhať zo strany oceliarov je markantná a obdivuhodná. Som rada, že sme našli riešenie. Pracovitých rúk je stále málo. A ešte k tomu nechýbala výborná nálada. Tak, ako je to vždy, keď k nám prídete. S mnohými sa poznáme už dlhé roky a stali ste sa našimi priateľmi,“ poďakovala sa pri obede Eva Malešová.

Keďže medzitým prestalo pršať, pozvala všetkých aby si ešte užili sobotu prechádzkou po záhrade a rozdala našim dobrovoľníkom rodinné vstupenky na ďalšiu návštevu ZOO.

Z brigády, ale aj prechádzky a najmä zo vstupenky mal veľkú radosť náš štipendista Jozef Gbúrik, ktorý nám v priebehu celého dňa veľmi ochotne pomáhal: „Vybral som si ZOO preto, lebo ako malý chlapec som tu chodil často a rád, miloval som zvieratá. Rád som si čítal rôzne encyklopédie a učil som sa o zvieratách. Už som vlastne vedel naspamäť aj niektoré texty z tabuliek umiestnených na chovných zariadeniach.“

Tak náš štipendista, ako aj všetci účastníci dobrovoľníckeho dňa Hutníci pre Košice, sa už teraz tešia na budúci, jubilejný 20. ročník tohto podujatia. Dali nám za úlohu vymyslieť niečo špeciálne a hlavne „vybaviť“ lepšie počasie.

Foto: Ján Kisucký