Darčeky zo Stromčeka prianí už tešia deti

Článok

Darčeky zo Stromčeka prianí už tešia deti


Vo štvrtok 12. decembra sme doručili darčeky zo Stromčeka prianí do Detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci a do Centra pre deti a rodiny Košice – Uralská. Veľká vďaka patrí všetkým darcom, ktorí urobili deťom naozaj obrovskú radosť. A nespájala sa len s darčekmi. Pre deti to bol špeciálny deň, plný očakávania a tak trochu aj napätia, pretože si pre nás pripravili vianočný program.

Prvou zastávkou, kde sme mohli deti potešiť, bol Podolínec neďaleko Starej Ľubovne. Dostalo sa nám vrelého privítania od riaditeľa Štefana Straku a jeho zástupkyne Danky Štefkovej. Malí i veľkí boli pekne poobliekaní, nebolo pochýb, že táto návšteva je pre ne vzácna. Deti v ľudových odevoch už stáli nastúpené pred jedálňou a v ich očiach bolo vidieť tak trochu trému ale aj čistú radosť z toho, že nám môžu ukázať, čo si pre nás pripravili. Príhovor riaditeľa Štefana Straku o tom, čo pre neho predstavujú Vianoce, chytil za srdce nielen malých a mladých, ale aj dospelých. Deti nám prostredníctvom tradičných vianočných kolied, piesní a vinšov pripomenuli korene našich predkov. Fantastickú prácu s nimi odviedli vychovávateľky Monika a Stanka. Za seba sa priznám, že aj slzička sa vykotúľala...

Darčeky deťom odovzdávali za zamestnancov U. S. Steel Košice Allison Revello a manželky našich viceprezidentov Mária Kiraľvargová a Viera Novosadová. Mária Kiraľvargová sa poďakovala za nádherný program so slovami: „Spočítali sme, ako dlho už trvá spolupráca s vami. Je to neuveriteľných osemnásť rokov. Vždy sa sem radi vraciame. Pre mňa začínajú Vianoce vtedy, keď prídeme k vám.“

Radosť z darčekov bola preveliká a úprimná. Valentínin široký úsmev hovoril za všetko. Drevená kuchynka bola presne to, po čom túžila. Deti v domove sa striedajú v službe v kuchyni, kde pomáhajú pri príprave jedál. Valentína sa na svoju službu vždy nesmierne teší. Tak už vieme, prečo práve kuchynka...

Medzi tínedžermi je populárne všetko, čo sa týka hudby. Simonku potešil reproduktor a Karin slúchadlá, z ktorých budú počúvať najmä rómske piesne. Jaro si ihneď založil biele slúchadlá, vyzeral s nimi ako superstar. Prezradil, že najčastejšie mu v nich bude znieť rap. Paťa si želala gitaru. Už mala príležitosť si hru na gitare vyskúšať a darilo sa jej. Ktovie, možno o rok pri vianočnom stromčeku zaznie gitarová hudba v jej podaní. Kevin si prial kachon – zdá sa, že táto debna na bubnovanie bude mať veľký úspech, chlapci ju skúšali rad radom.

Sedemročná Sára rada zabáva publikum a nový mikrofón a reproduktor jej k tomu dokonale poslúžia. So šťastným úsmevom a mikrofónom v ruke zabávala aj nás.

Kvetke urobil radosť kozmetický kufrík. Rozálii zas žehlička na vlasy a Melánii krepovačka. Vo voľnom čase si s dievčatami robievajú účesy. No nielen dievčatá dbajú o svoj vzhľad. Štrnásťročný Samuel je tu v domove známym barberom, jeho brat Kristián sa od neho učí. Nové profesionálne zastrihávacie strojčeky chlapcom urobili radosť a okamžite skúšali ich čepeľ.

Čo by ste povedali na futbalovú loptu a brankárske rukavice namiesto hernej konzoly? Darček na poslednú chvíľu, ktorý si Sebastián vybral namiesto vypredanej konzoly, mu urobil nesmiernu radosť. „Profesionálne brankárske rukavice? Sú perfektne vystužené.“ prekvapene sa usmieval.

Trinásťročný Marián navštevuje Základnú umeleckú školu. Nádherne kreslí a neskrýval radosť z maliarskeho stojana a maliarskych potrieb. Keďže darca mu poslal odkaz, že až raz bude slávnym maliarom, prosí o jeho maľbu, Marián sa rozhodol, že tak dlho čakať nemusí a bežal do svojej izby po svoju kresbu a niekoľko vianočných pohľadníc, ktoré namaľoval. Doručíme ich darcovi, na to sa môže spoľahnúť.

Máme aj milú povinnosť doručiť krásnych anjelikov pre všetkých, ktorí darčeky zakúpili. Vyrábali ich deti so svojimi vychovávateľmi ako vyjadrenie vďaky.

Pokornú, sviatočnú atmosféru umocnili aj samotné priestory detského domova, ktorý sa nachádza v areáli kláštora redemptoristov.
Štefan Straka pozval Allison Revello na prehliadku priľahlého kostola. Dominuje mu najväčší oltárny obraz v strednej Európe s výškou viac ako 10 metrov.

„Život v detskom domove prispôsobujeme tomu, aké deti tu práve máme. Či sú umeleckejšie založené, alebo viac športovo. Momentálne žijeme futbalom. Personál odtiaľto neodchádza, sme tu stabilný kolektív. Ľudia tu u nás robia prácu, ktorú majú radi. Aj nad rámec svojich povinností, od srdca. A to je dobre,“ pochválil Štefan Straka nielen svojich mladých zverencov, ktorí sa tento rok stali majstrami Slovenska vo futbale Centier pre deti a rodiny, ale i personál, ktorý im odovzdáva kus seba.

„Ďakujeme, že ste na nás aj tento rok mysleli. Za tie roky spolupráce sme toho už veľa zažili,“ povedala Danka Štefková a zaspomínala na naše spoločné pri pozeraní fotografií.

Popoludní sme sa presunuli naspäť do Košíc, do Centra pre deti a rodiny Košice - Uralská. Tu nás nemenej srdečne privítala riaditeľka centra Jana Funderáková a samozrejme, množstvo párov detských očí, žiariacich očakávaním a radosťou. O milý program pri vianočnom stromčeku sa postarali deti z rodiniek Bociany, Lienky a Slnečnice. V hľadisku nechýbali ani profesionálni rodičia.

„Ďakujeme, že môžeme byť súčasťou vašich Vianoc,“ prihovorila sa deťom a rodinám Viera Novosadová. A pekne zabalené balíčky putovali do detských rúk. 
Damiánkin darček bol naozaj ťažký, pri jeho preberaní všetkých pobavila zvolaním: „Ja to nezvládnem!“.

Trojročný Julko bol z balíka taký uveličený, až sa chytil za hlavu, akoby to, čo vidí, ani nebolo možné.

Chvíľu sa zdalo, že darček pre desaťročného Mária zatienila čokoláda: „Vedel som, že takú veľkú čokoládu dostanem. Ja mám na ňu chuť!“. Po chvíli sa však už ozývalo hlasité: „Ja milujem vláčik, presne to som chcel! Budem vlakvedúci!“.

Emil, Marcelka, Jožko a Riško sa tešili z herných konzol. Ihneď ich šikovne zapli. Smiali sme sa, že sú väčšie, než oni sami.

Barborka má šesť rokov a pyšne predvádzala svoju novú kolobežku. „Však je pekná? Pozri, čiernobiela! Tamtá mi chodila na krivo, šla do koša.“ A hneď sa na tej novej premávala. Kolobežky tu rozhodne zažívajú „boom“. Aj Erika, ktorá nám krásne zarecitovala, sa z jednej tešila. A okrem nej a Barborky ďalších sedem detí.

V skupine Lienky nám na varhany zahrala Tichú noc pätnásťročná Vaneska. Keďže je to umelecká duša, radosť jej urobila kreatívna výtvarná sada.

Trio Tobias, Milan a Daniel nám zaspievali a zahrali na gitarách, bol to naozaj zážitok.

Jana Funderáková: „Ďakujeme, že ste k nám aj tento rok zavítali. Keď z času na čas na facebooku vidíme, aké Vianoce si deti, ktoré u nás vyrastali, pripravili pre svoje rodiny, vieme, že je to aj vďaka tomu, že ste im to ukázali.“

Slávka Tvrdoňová je pri projekte Stromček prianí od jeho zrodu: „Vážim si, že Stromček prianí je „živý“ už také dlhé obdobie. Je vidieť zanietenie našich zamestnancov, keď každý rok obdarujú deti v detských domovoch. Darčeky sme odovzdávali už po devätnásty raz a pri doručení vidíme, že to má zmysel.“

Ako pri jednom z rozhovorov podotkla Mária Kiraľvargová, tieto návštevy nie sú obohacujúce iba pre deti, ale aj pre nás. Je to obojstranné. Ďakujeme.

Fotogaléria: Ján Kisucký

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa