V čistiarni odpadových vôd v Sokoľanoch sme za minulý rok ani raz neprekročili povolený limit znečisťujúcich látok. U odpadových vôd je pritom možné limity prekročiť sedem krát v roku do 1,2 násobku limitu pre danú znečisťujúcu látku. ČOV-ka je prioritne postavená na čistenie parametrov chemická spotreba kyslíka, nerozpustené látky, železo a olej. Najčastejšie by mohlo dôjsť k znečisteniu hlavne pri nežiadúcich udalostiach, opravách alebo iných neštandardných procesoch. Medzi hlavné sledované toxické látky patria fenoly, amoniaky a kyanidy, ale kontrolovaných parametrov je tam omnoho viac.
„Zabezpečili sme preventívny systém riadenia kontroly, vzorkovania a analýz. Lepšia je aj prevádzková disciplína. Vďaka kvalitnému monitoringu vieme rýchlo zasiahnuť a urobiť nápravné opatrenia, zachytiť znečistenú vodu do havarijnej nádrže. Vzorky monitorujeme častejšie, aby sme si boli istí a mali niekoľkonásobne potvrdené, že analýza je v poriadku. V prípade potreby robíme aj krížové medzi laboratórne porovnania analýz,“
hovorí Miloš Fodor, generálny manažér pre environment (na fotografii).
Dostanú presný obraz reality
V Sokolianskom potoku žijú mreny, jalce a karasy, teda ryby menej náročné na kvalitu vôd. Jalec je jedna z prvých rýb, ktorá sa vracia do toku po havárii z dôvodu jej nenáročnosti na obsah kyslíka vo vode. Minulý týždeň začali odborníci z Prešovskej univerzity s ichtyologickým prieskumom v Sokolianskom potoku. Zopakujú ho potom v lete a na jeseň. K dispozícii máme výsledky takýchto prieskumov spred 20 rokov, budeme to teda vedieť aspoň zhruba porovnať: „Hlavne jarný a jesenný prieskum by mal poskytnúť dokonalý obraz reality. V lete chceme vyskúšať, čo sa stane, keď prídu horúčavy a museli by sme kvôli nejakému problému ČOV-ku odstaviť. Chceme vidieť, ako sa v letných mesiacoch prejaví odstavenie ČOV na život v potoku.“
Okolie ČOV-ky bude zaujímavé aj po vybudovaní vtáčieho ostrova. Písali sme o ňom v inom článku: Menej prachu, počítanie stromov aj vtáčí ostrov - U. S. Steel Košice
Pozrú sa aj do vôd Bukovca
Ekológovia sa chcú tohto roku bližšie pozrieť aj do vôd Bukovca. Pred niekoľkými rokmi nasadili do týchto vôd amury, ktoré mali zlikvidovať premnožené vodné rastliny, čo aj urobili. Možno je už čas nasadiť do vôd Bukovca nejakého predátora, aby amur nebol zbytočne premnožený.
„Netvrdím, že v biodiverzite budeme hneď na špičke, je to dlhodobý proces. Ale drobné kroky, ktoré robíme, keď každý rok pridáme niečo, sú zmysluplné a prinášajú viditeľné výsledky a podporujú našu spoločnú myšlienku Responsible steel,“ povedal Miloš Fodor.








