V dnešnej uponáhľanej dobe je stres našim každodenným spoločníkom. Ten pozitívny nás nakopne, posúva ďalej, zlepšuje náš výkon i tvorivosť. Negatívny? O tom, že jeho dlhodobá vysoká hladina môže spôsobovať škody aj v našom organizme a byť štartérom vzniku rôznych ochorení, už potvrdili mnohé štúdie. Zažívame ho v súkromnom a, samozrejme, aj v profesionálnom živote. A nepovieme nič nové, ak pridáme aj ďalšie tvrdenie vedcov, že má veľký vplyv aj na našu pracovnú výkonnosť, ba i úrazovosť. Niekedy môžu byť stresujúcim faktorom nie práve najlepšie kolegiálne vzťahy, ťažko zvládnuteľné úlohy, termíny, ale aj iná záťaž, či nevyhovujúce pracovné prostredie.

V ergonomickom laboratóriu ESLA na Katedre bezpečnosti a kvality produkcie Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, ktoré akademici zrekonštruovali aj za finančnej pomoci Nadácie U. S. Steel Košice, sa venujú aj tejto problematike. Stres dokážu merať. A to prostredníctvom multisenzorického bezdrôtového systému CAPTIV. K sade snímačov na hodnotenie fyzickej záťaže a na meranie lokálnej svalovej záťaže pribudol v ostatných dňoch aj snímač, ktorý pomáha zaznamenávať stres.

„Nový senzor nám slúži na meranie galvanickej odozvy kože na vzruchy v našom tele, ktoré signalizuje, či je človek na pracovisku pod psychickým stresom. Vieme tiež percentuálne odhaliť, koľko z meraného času pracoval v nízkej, strednej alebo vysokej hladine stresu. Tým, že je koža najcitlivejšia na končatinách, senzory sa nasadzujú okolo prstov,“ vysvetľuje doktorandka Denisa Porubčanová.  Dodáva tiež, najlepšie je zároveň sledovať aj EKG, či pulz. Čím viac výsledkov je k dispozícii, tým presnejšie a dôveryhodnejšie sú výsledky merania.

Meranie stresu je jedna vec, odhaliť jeho zdroj vec druhá. „Snímač odhalí, že človek na niečo v práci reaguje a je v strese. Nevieme však povedať, či si ho už doniesol z domu, kde ho niečo nazlostí, alebo sa vystresuje v práci. Napríklad pre blikajúce svetlo, hluk či iné negatívne vzruchy. Meraním vieme zistiť zmenu, reakciu  na tieto podnety. No to, že je človek stresovaný z pracovného prostredia, môže oficiálne potvrdiť len psychológ. Náš výsledok merania mu môže poslúžiť ako vstupná informácia,“  konštatuje docentka Michaela Balážiková.

Vedúca katedry Bezpečnosti a kvality produkcie profesorka Hana Pačaiová dodáva, že z hľadiska získania relevantných výsledkov merania stresu na pracoviskách je tiež dôležité použitie vstupnej dotazníkovej metódy. „Ak to chce zamestnávateľ  skúmať a riešiť, musí svojich zamestnancov na to pripraviť. Koniec koncov, je to pre dobro všetkých.“