Zložitá časť klimatickej legislatívy nás ešte len čaká

Článok

Zložitá časť klimatickej legislatívy nás ešte len čaká


V lete 2021 zverejnila EK balík návrhov, ktoré majú pomôcť znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Každé opatrenie musia odsúhlasiť členské štáty a Európsky parlament. Viacero návrhov je kontroverzných, rozhodnutie padne pravdepodobne v priebehu tohto resp. budúceho roka.

Balík Fit for 55 môže priniesť európskej ekonomike viacero transformačných impulzov. Balík tvorí trinásť legislatívnych návrhov – osem revízií existujúcich smerníc a nariadení, päť nových návrhov. Ide najmä o revíziu Európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), dodatku k Smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (RED), dodatku k Smernici o energetickej účinnosti (EED), revíziu Smernice o zdaňovaní energií a ďalšie. Z novej legislatívy bude pre nás dôležitý Mechanizmus uhlíkového cla (CBAM).

Súčasný systém obchodovania s emisiami pokrýva veľkých výrobcov energií a priemyselné zariadenia, teda asi 40 percent zdrojov skleníkových plynov. Je nastavený na dosiahnutie 40-percentnej redukcie emisií CO2 do roku 2030. Revízia ho má prekalibrovať v zhode s ambicióznejším 55-percentným limitom: upraviť celkové množstvo povoleniek, a to aj bezplatných.
Pri stanovení národných cieľov sa bude brať do úvahy aj faktor efektívnosti: aké zníženie emisií prinesie daná investícia. V mnohých prípadoch by to malo znamenať, že väčšia redukcia sa bude vyžadovať od krajín, ktoré majú v súčasnosti vyššie emisie.

Prírodné úložiská emisií: Lesy či mokrade sú prirodzenými „zachytávačmi“ uhlíka: rastliny pohlcujú CO2 z atmosféry a ukladajú uhlík v biomase alebo pôde. 55-percentný cieľ pre rok 2030 sa počíta ako „čistá bilancia“, teda vypustené emisie mínus uložené.
Podľa Komisie by mali prírodné zachytávače v roku 2030 dosiahnuť kapacitu 310 miliónov ton emisií CO2 (zvýšenie oproti pôvodným 225 miliónom). Zvýšia sa tak aj národné ciele pre členské krajiny. Okrem toho by do roku 2035 mala EÚ v celom sektore dosiahnuť klimatickú neutralitu vrátane emisií skleníkových plynov mimo CO2 (napríklad metán zo živočíšnej výroby, z hnojív).

Uhlíkové clo: Importéri výrobkov vo vybraných sektoroch – cement, hnojivá, oceľ a železo, hliník, elektrická energia – budú musieť platiť poplatok. Nepôjde o clo v pravom slova zmysle, ale o fiktívnu emisnú povolenku, ako keby bol dovezený produkt vyrábaný v EÚ.

Výroba a využitie energie: Cieľ pre podiel energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) sa zvýšil na 40 percent do roku 2030. EK tiež navrhuje prísnejšie pravidlá udržateľnosti pre biomasu. EK navrhuje ambicióznejšie zvyšovanie energetickej účinnosti. Členské krajiny budú musieť takmer zdvojnásobiť množstvo každoročne ušetrenej energie. Okrem toho by verejný sektor mal každý rok renovovať minimálne 3 percentá budov.
Revízia Smernice o zdaňovaní energií má zlúčiť daňové pravidlá s klimatickou politikou EÚ. Doteraz boli ropa a zemný plyn zdaňované menej než elektrická energia.

Zdroj: Rok 2021 v európskej ekonomike: jazda na horskej dráhe (dennikn.sk) a statista.com

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa