Uplynulo päťdesiat rokov od založenia Závodného hasičského útvaru U. S. Steel Košice

Už dávno neplatí, že zasahujú len pri likvidácii požiaru. Privolávajú ich k dopravným nehodám, živelným pohromám, únikom nebezpečných chemických látok, či iným mimoriadnym udalostiam. Hasiči. Pre väčšinu z nich je práca poslaním. Neraz nasadzujú svoje životy na záchranu iných. Nečudo, že toto povolanie patrí medzi ľuďmi podľa rôznych prieskumov k najdôveryhodnejším. A to nielen na Slovensku, ale i vo svete. Musia byť fyzicky i psychicky zdatní, vytrvalí, pohotoví, schopní pracovať v stiesnených priestoroch pod úrovňou zeme i vo výškach, či zaškolení poskytnúť predlekársku prvú pomoc. A to vo výstroji, vážiacej so vzduchovým prístrojom dvadsaťštyri kilogramov. V našej firme zachraňujú zdravie, životy i majetok už päťdesiat rokov. Veľa? Málo? V každom prípade dôvod na rekapituláciu i na menšiu oslavu. V piatok, 27. mája 2011, na ňu pozvali svojich bývalých kolegov i súčasných spolupracovníkov. Z fabriky aj mimo nej. Medzi hasičov prišiel i prezident firmy David J. Rintoul.

"Som rád, že tu môžem byť dnes na chvíľu s vami," prihovoril sa oslávencom a ich hosťom. "Neraz sa stáva, že práca hasičského zboru a podobných záchranných zložiek ostáva nedocenená, a to napriek tomu, že do nej ľudia vkladajú veľmi veľa úsilia. Dovoľte mi preto využiť príležitosť a poďakovať sa vám za vašu robotu, odhodlanie i dôkladnú prípravu a tréningy, ktoré absolvujete, i za to, že prispievate k spoľahlivosti našej firmy. Samozrejme, všetci dúfame, že vaše znalosti, zručnosti a schopnosti nikdy nebudeme potrebovať, ale reálny život je iný. Vďaka vám je však naša spoločnosť vždy pripravená i na nežiaduce udalosti. Pomáhate ich riešiť práve vy. Spoliehame sa na vašu profesionalitu, na vaše znalosti a expertízy, sme vám za to vďační."

Krátky prierez päťdesiatročnou históriou útvaru priblížil veliteľ Závodného hasičského útvaru U. S. Steel Košice Marek Goliáš. Len pamätníci vedia, že svoje prvé stredisko, v roku 1961, mali hasiči na Bočiari. Bolo ich vtedy trinásť, pracovali na zmenách po troch, k dispozícii mali v porovnaní s dneškom chabú výbavu - jeden hasičský príves, hadice, prúdnice... Rokmi ich počet narastal, čoraz bohatšia a modernejšia bola aj technika, ktorú používali. Nečudo, fabrika sa rozrastala, miest so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom bolo čoraz viac. Dvadsaťštyrihodinové služby dali zabrať. Tisícky výjazdov, spočiatku najmä k likvidácii ohňa, vykonali hasiči v košickej oceliarni v priebehu piatich desaťročí. Veliteľ Marek Goliáš spomenul aj tie najťažšie a najzávažnejšie prípady. Nesporne k nim patrí požiar elektrických káblov v káblovom priestore Studenej valcovne v sedemdesiatom siedmom, elektro objektu moriacich liniek v sedemdesiatom deviatom, havária, odtrhnutie fúkacej formy a následný požiar elektroinštalácie v divíznom závode Vysoké pece, ktorý sa prihodil v osemdesiatom treťom roku, či zahorenie pásov nakladacieho zásobníka v prevádzke Centrálne prekladisko rúd v roku 1996. Na niektoré sa zabudnúť nedá. Takým bol v každom prípade výbuch vysokopecného plynu, ktorý v roku 1995 priniesol smrť jedenástim ľuďom a priotrávenie desiatkam zamestnancov, hasičov nevynímajúc, či výbuch a následný požiar na zariadení tekutého kyslíka v DZ Energetika v dvetisíc piatom roku, pri ktorom došlo k popáleniu dvoch zasahujúcich hasičov...

Závodný hasičský útvar má dnes stopäť zamestnancov, z ktorých 88 pracuje v dvanásťhodinových službách na pozíciách veliteľ, lezec, protiplynový technik, hlavný strojník, kontrolór hasiacich prístrojov. Vlani vykonali dovedna 1 721 výjazdov k požiarom, úrazom, nevoľnostiam, asistenciám, monitoringu, technickým zásahom, na cvičenia, ale i k falošným poplachom. Tých bolo 312, našťastie v ostatných rokoch ubúdajú. Ešte v roku 2006 ich bolo takmer dvojnásobok - až 619. Mimoriadnu úlohu zohráva tím útvaru prevencie ochrany pred požiarmi. Vďaka ich nasadeniu a spolupráci so zamestnancami prevádzok sa darí počet požiarov znižovať. Hasiči majú k dispozícii modernú špeciálnu techniku, ku ktorej v ostatnom období pribudli okrem iného napríklad stabilizačný podperný systém Paratech, ktorý sa používa na stabilizáciu vozidiel pri dopravnej nehode, stabilizáciu výkopov či budov a čerpadlo na nebezpečné látky. O jeho prednostiach sa mohli nakoniec presvedčiť v areáli útvaru i hostia, pre ktorých si hasiči pripravili niekoľko ukážok zásahovej činnosti. Okrem zásahu počas simulovanej dopravnej nehody a vyslobodzovania zraneného z útrob havarovaného auta, ktorý mimochodom prerušil naozajstný ostrý výjazd, sa predviedli aj pri evakuácii zraneného zo strechy výrobnej haly pomocou lezeckej techniky, ako aj pri likvidácii zásahu pri úniku nebezpečnej látky, vrátane postavenia dekontaminačného stanu.

Záverečné posedenie pri dobrom guláši pod holým nebom bolo príležitosťou i na zaspomínanie na časy minulé či porovnávanie zmien, ktoré sa v priebehu desaťročí v kolektíve hasičov košickej oceliarne udiali. Pozvanie na spoločné stretnutie bývalí hasiči mimoriadne kvitovali. "Veríme, že sa budeme takto stretávať častejšie," vyslovil želanie jeden z nich. "Hasič v podstate nikdy nevie, kde sa ocitne. Nehasí len oheň, robí všeličo iné a omnoho viac. Zaslúži si úctu a poďakovanie. Sme radi, že sme tu mohli byť."