Pokračujeme v sérii článkov nazvanej "Z nášho archívu". Prostredníctvom novín Oceľ východu prinášame pohľady do minulosti.
Náš elektrónický počítač
12. 5. 1962
Malý zázrak – tak sa dá stručne charakterizovať náš samočinný počítač LGP-30. Malý preto, že nie je o nič väčší ako písací stôl, i keď váži do 400 kg. A prečo zázrak? Má v pamäti vyše 4000 slov a robí 100 až 400 operácií za sekundu. Podľa sovietskej odbornej literatúry ho možno považovať za jeden z najlepších na svete čo do veľkosti a kompaktnosti.
O jeho výkone si možno urobiť približnú predstavu porovnaním, že za hodinu vypočíta asi toľko, za čo by jeden človek musel počítať asi pol druha mesiaca.
Samočinný počítač – doteraz jediný stroj tohto druhu na východnom Slovensku – budeme používať na technické a ekonomické výpočty z podnikovej praxe. Veríme, že náš elektrónkový stroj využije aj Vysoká škola technická v Košiciach.
Súťažme v poriadku
12. 5. 1962
Pre zvýšenie kultúry bývania v našich hromadných ubytovniach v Šaci a v Košiciach dňom 1. apríla t. r. započala socialistická súťaž, a to jednak medzi upratovačkami a medzi ubytovacími strediskami. Prvé hodnotenie súťaže bude koncom mesiaca.
Pre spríjemnenie prostredia plánujeme dodať pre vzorné izby záclony, koberce a obrusy. Doteraz sme ich nedodali len preto, že zásobovacie oddelenie tento druh materiálu bytovej správe nedodalo. Predpokladáme, že do konca mája budeme môcť nimi odmeniť vzorné izby.
Čo nás stojí nekvalita v zvarovni rúr
8. 5. 1963
Na pozdĺžnom zvare bolo skontrolovaných 1481 zvarov pomocou roentgenu. Z týchto bolo 675 nevyhovujúcich, to znamená 45,8 %. Na špirálovom zvare sa urobilo 5099 roentgenových snímkov, z ktorých nevyhovuje 588. Na nevyhovujúcich zvaroch sa podieľajú výrobné agregáty a ruční zvárači.
Na špirálovom zvare dosiahol rekord v nevyhovujúcich zvaroch — 83,5 % — zvárač Ján Pfefer. Najlepšie pracoval Ladislav Kvetko — 15 % nevyhovujúcich zvarov.
Na pozdĺžnom zvare „vynikli“ Ondrej Hrabovský — 100 %, a Osina — 72,7 %. Ostatní — 68,6 %. Môžeme sa pýtať: čo robia majstri? Najlepší (?) Žinčák — 25 % nevyhovujúcich zvarov.
V tvarovkárni dosiahol Ondrej Hrabovský plných 100 % nevyhovujúcich zvarov. Najlepší je Jozef Osina so 7,2 % nevyhovujúcich zvarov.
Nepodarkovosť znamená pre podnik a tým i pre spoločnosť miliónové straty. Prejavuje sa to aj na ich zárobku...?!
Nechcete to podpísať?
24. 5. 1963
Keď redakcia závodného časopisu požiadala o pridelenie písacieho stroja, dostala záznam: „Zápis o odovzdaní a prevzatí strojov, zariadení, dopravných prostriedkov, nástrojov a inventára“ na ktorom zástupcovia investora v zložení (citujeme doslova): s. Pospíšil, inž. Brunovský, s. Horňák a dodávatelia — odovzdávajúcej organizácie inž. Ivan Rexa, s. Hejmej, s. Novák. Na šiestich exemplároch tohoto „Zápisu“ je 42 (slovom štyridsať dva) originálnych podpisov.
Ak niekto vo VSŽ žiada o pridelenie písacieho stroja, musí byť táto žiadanka potvrdená 42 originálnymi podpismi a vystavených okolo dvadsať rôznych tlačív. Ešte by nás však zaujímalo, či úvodnú štúdiu o výstavbe VSŽ podpisovalo toľko pracovníkov, ako je potrebných pri vydaní písacieho stroja.
Širokorozchodná trať je otvorená
13. 5. 1966
Predseda vlády pristupuje k riadiacemu panelu, stláča tlačidlo, ozve sa siréna a o niekoľko sekúnd za potlesku prítomných sa sype ruda na rošt výklopníka.
Pred prvou tavbou ocele
27. 5. 1966
V piatok minulého týždňa vládla na tejto stavbe väčšia nervozita ako iné dni. Začínali skúšky dôležitých agregátov oceliarne. Krátko po sedemnástej hodine sa zhromaždili budovatelia pri obrovských miešačoch železa, ktorých obsah je 1300 ton. Medzi 17. a 18. hodinou vedúci oblasti oceliarne inž. Stračár zapaľuje horáky miešačov. Možno, že to nebol ani on, lebo údajne túto česť chcel prenechať montážnikom. V tom ovzduší sa už na to nikto presne nepamätá. No to nie je ani dôležité ani podstatné. Hlavná vec, že miešače, ktoré montoval kolektív Leopolda Maturu z Hutných montáží, sa vysušujú. Vysušovanie potrvá do 28. mája.
Pohlínikovaný plech na obzore
4. 5. 1968
Pred mesiacom – 1. apríla – nabehla pozinkovacia linka typu Senzimir, ktorá sa od prvej líši tým, že umožňuje aj pohlínikovanie pásu. Prvý mesiac výroby priniesol úspech – pozinkovalo sa 3500 ton plechov.
Podľa najnovších správ má pozinkovanie skončiť okolo 15. mája a linka sa má prestavať na pohlínikovanie. Teda v krátkom čase rozšírime sortiment výroby o povrchovo upravovaných plechov a podľa expertov to bude prvý plech v Európe, ktorý sa pohlínikuje na tomto type linky.
