Určite ste už počuli o košíkoch z pedigu. Viete ale, čo to je? Pedig je prírodný materiál, ktorý sa dováža z trópov juhovýchodnej Ázie. Pochádza z vnútornej časti vzdušného koreňa liany Calamus rotang.
Z pedigu pletie nádherné košíky aj Mária Borská, ktorá pracuje v mzdovej učtárni.
Ako sa to začalo?
„Rozpadol sa mi doma klasický, pletený stojan na dáždniky. Tak som si povedala, že snáď by som si vedela taký urobiť aj sama. Začala som pátrať na internete, objavil sa mi košík z pedigu, a tak som 1. mája 2019 uplietla svoj prvý košík. A potom sa to rozbehlo. Skúšala som rôzne veľkosti, typy košíkov, s rôznymi uzávierkami... V lete toho istého roka mi diagnostikovali onkologické ochorenie, bola som práceneschopná 8 mesiacov. Tak som si povedala, že to Boh, alebo nejaká iná sila vo vesmíre mi dala do ruky pedig, lebo vedela, že to budem potrebovať. Prvé dva dni som preplakala, potom som začala pliesť. Cez deň a najmä v noci, keď som nemohla spať. A pokračujem v tom aj naďalej. Mám psychicky náročnú prácu, po ktorej je treba vypnúť a relaxovať, a to je pre mňa najlepší spôsob – zamestnať si ruky. Teraz pletiem košíky hlavne po večeroch. Je to určite lepšie, ako prísť domov, ľahnúť si na gauč a zaspať už pri večerných správach“ povedala Mária Borská.
Na naše stretnutie pri šálke kávy priniesla na ukážku rôzne druhy a veľkosti košíkov – od tácok na poháre, cez košíky na pečivo, na obrúsky, na príbory, košíčky na veľkonočné sviatky, mikulášske čižmičky. Veľmi pekné využitie majú pletené košíky aj v kúpeľni – na kozmetiku, uteráky....
U detí majú veľký úspech nádobky na ceruzky, ku ktorým prikladá aj rôzne postavičky, ktoré si musia deti vyfarbiť. Priznala však, že väčšinu košíkov, ktoré priniesla, si musela narýchlo požičať od susedov, lebo doma veľké zásoby nemá.
Na otázku, kam chodí po rady alebo inšpiráciu, odpovedá takto: „Som na sociálnych sieťach v jednej skupine, spolu s ďalšími ženami s rovnakou záľubou. Fungujeme spolu, radíme si navzájom, ukazujeme si svoje výmysly. Veľa nových kamarátok som si takto získala, zo Slovenska aj z Čiech. Návody sa dajú nájsť aj na you tube. Úplne najlepšie je absolvovať kurz, dá sa aj on-line. S pedigom sa pracuje ľahko. Namočí sa predtým do vlažnej vody, aby zmäkol. Komplikované sú uzávierky – vrkoče a ďalšie vzory, ktorými košík zakončíme. Pre začiatočníka je najťažšie pochopiť spôsob pletenia, to, ktorý prútik má kde zapadnúť. Treba si pozrieť veľa videí. Kým som sa to naučila, presedela som nad notebookom celé hodiny. Pri práci vzniká aj veľký neporiadok, ja preto pletiem košíky v pracovni, ale vždy musím upratať dlážku pred príchodom vnuka.“
Ešte viac využiť možnosti internetu jej pomohli deti. Zriadili jej internetovú stránku Košíky od Maňky, na ktorej svoje výrobky prezentuje. A urobili jej aj návrh loga vlastnej značky.
Chceli sme vedieť, koľko košíkov už urobila: „Nepočítala som ich. Nepletiem veľké množstvá. Je to pre mňa psychohygiena. Väčšinu rozdám rodine, priateľom, kolegom. Ale vyrobím pre nich aj košík na objednávku, keď potrebujú pre niekoho darček. Moje košíky majú ľudia radi. Hlavne v dnešnom modernom svete, keď je všade sklo, betón, všetko je sivé, biele a čierne, bez farieb, je treba pustiť si do našich obydlí aj trocha prírody, z ktorej ide teplo do duše.“
Výnimku urobila len asi dvakrát.
„Je to moja záľuba, nevyrábam, aby som predávala. To by už nebolo ono a už by to nebola radosť, ale povinnosť, naháňanie termínov... A nemám na to ani čas. Nechcem sa tým živiť, chcem si to nechať pre moje potešenie. V každom jednom košíku alebo inom výrobku, je kus mojej duše. Keď tu raz nebudem, možno si niekto vezme košík do ruky a povie si, tak tento košík mi uplietla Maňa“, hovorí.
Ešte sme sa opýtali, ako dopadol stojan na dáždniky, ktorý to celé spustil, či je stále funkčný:
„Stojan na dáždniky? Nuž, ten som ešte vždy nedokončila. V máji to bolo 5 rokov. Mám ho pripravený a určite ho raz dokončím! Ale chcem ešte predtým skúsiť upliesť kočíky pre bábiky, pre malé dievčatká. Už mám nachystané aj dná kočíkov. Takže ten stojan asi ešte chvíľu počká.“
