Do našej vianočnej súťaže ste nám poslali veľa zaujímavých, ale aj veselých príhod. Dnes sme pre vás vybrali dve, ktoré by mohli mať spoločný titulok „Malé vianočné nehody“. Veľmi sme sa na nich pobavili.

Dostojevského vianočný šalát

Mária Ferčáková

Posledných pár rokov chodíme na Vianoce za vnúčatami do Poľska. Je nás pri stole veľa, takmer tucet. Rozprávame sa po slovensky, poľsky, rusky aj anglicky, A všetci naraz a hlasno. Dcérin kocúr, plným menom Fedor Michajlovich Dostojevskij, v skratke Fedia, sa tiež snaží rozprávať, pardon mňaukať , ale v tom hluku ho vôbec nepočuť.  Čiže sa nás snaží zaujať inými schopnosťami, napríklad zhodiť stromček, odniesť škatuľu s darčekmi k sebe do domčeka, alebo skvalitniť vianočný zemiakový šalát .

Tak to spravil pred niekoľkými rokmi. Skočil na stôl a rovno do misy so šalátom. A teraz čo???

„Nevadí“ pokojne povedalo mužské osadenstvo vianočného stola.

„Vadí!“ zakričalo ženské osadenstvo vianočného stola.

A išli sme prekonať rýchlostný rekord v krájaní zemiakového šalátu. Našťastie šikovných rúk bolo dosť. Len, jedno veľké podstatné LEN, nebolo ani kvapky majonézy. Takže majonézu sme urobili domácu. A bola taká chutná a dobrá, že odvtedy robíme vianočný zemiakový šalát len s domácou majonézou. Voláme ho Dostojevského vianočný šalát .

Vystrašená krstná

Lukáš Kostišče

Bolo 23.12.1998 a ja som mal 10 rokov. S rodičmi sme išli k babke na spoločné sviatky. Bol to deň plný príprav a zhonu, ale mňa zaujímal len sneh a bunker zo snehu. Bol som premočený, ale spokojný, vonku v mojom malom bunkri. Po večeri som sa okúpal prezliekol do pyžama a ľahol si... Keď zrazu počujem kroky a jedným okom pozerám na vianočný stromček. Niekto tam stojí a z tašky dáva darčeky pod stromček. Keď som to videl, potešil som sa a od radosti zakričal Jupí!

Vtedy to začalo. Nebol to Ježiško ale moja krstná, ktorá si myslela, že spím. Môj výkrik ju naľakal tak, že tašku s darčekmi odhodila, koláče pri stromčeku rozpučila a stromček so svetielkami zhodila.

Zrazu pribehla mamka, ocko a babka a keď uvideli zhodený stromček, vystrašenú krstnú a mňa pozerajúceho sa na danú situáciu, začali sa smiať. Hneď vedeli, že som krstnú asi vystrašil. Tento príbeh si každé Vianoce pripomenieme ako spomienku na to, ako Lukáš nachytal krstnú a zobudil celý dom.  

Vianoce nie sú o darčekoch, ale o spoločných zážitkoch.  Preto máme dlhoročnú tradíciu, že 26.12. sa každý rok stretneme a koná sa menšia túra, na ktorej spoločne pálime vianočné kalórie.  Keď je pekne a vonku je sneh, tak sa berú aj sánky, staviame snehuliaka a vytvárame tak rodinné zážitky. Každé Vianoce máme potom v pamäti podľa  túr a miest, na ktorých  sme boli a nie podľa rokov.