Nasledujúce tri príspevky zo súťaže Vianoce u vás doma, sú hlavne o význame a dôležitosti dodržiavania vianočných tradícií a zvyklostí.
Na titulnej fotografii je slávnostne prestretý stôl Renáty Jaklovskej.
Kúzlom Vianoc je rodina
Miroslav Vojčík
Pamätám si, keď som bol malý, tak ráno na Štedrý deň sa začala variť kapustnica a celý deň sa nejedlo, až do štedrej večere. Dopoludnia sa išlo do rodín zavinšovať vinše, a potom sa čakalo do 18. hodiny. Na vianočnom stole bol vždy jeden tanier navyše. Najprv sme sa pomodlili. Od stola mohla vstať iba jedna osoba, aby nás obslúžila, ostatní museli sedieť. Pod obrus sme dali šupinu z kapra a drobnú mincu.
Po večeri ten, kto obsluhoval, odišiel do vedľajšej izby a zazvonil zvončekom, že prišiel Ježiško. Potom sme rozbaľovali darčeky a čakali na polnočnú omšu.
Dávame si praktické darčeky, nie drahé. Kúzlom Vianoc je rodina, keď je pokope a spolu. Niektoré zvyky sa snažíme dodržiavať doteraz.
Kiežby nám to čaro ostalo po celý rok
Renáta Jaklovská
Najkrajšie sviatky v roku najradšej trávim doma so svojou rodinou, pri štedrovečernom stole.
Nesmie na ňom chýbať naša tradičná kapustnica, ktorej recept som s vami už raz zdieľala (poznámka: Renáta vyhrala pred dvoma rokmi našu súťaž o najlepší recept na kapustnicu, podľa ktorého sa potom kapustnica varila vo všetkých kuchyniach Delirestu v USSK), takisto kapor a zemiakový šalát.
Vianoce sú mojím obľúbeným obdobím v roku, pretože sú k sebe ľudia akísi milší, príjemnejší, nápomocnejší. Kiežby nám to “čaro Vianoc” ostalo aj po celý rok.
Štedrý večer vyzerá u nás tradične: modlitba, oplátky, prípitok, večera a hlavne vďačnosť. Po večeri sa potom presúvame k vianočnému stromčeku, kde už najmladší členovia rodiny s nedočkavosťou čakajú na otváranie darčekov, či im Ježiško doniesol všetko, čo si priali.
Aj keď sa snažíme, aby všetko v ten deň dopadlo dokonale, tak sa nám to niekedy úplne nepodarí. Minulý rok sme si s dcérou zmysleli, že linecké pečivo a medovníčky napečieme až 23. decembra. Prípravy boli v plnom prúde, avšak sme sa tak trochu zarozprávali, a tak sa nám stihla prvá polovica koláčikov pripáliť a druhá polovica bola zjedená ešte v ten deň. Koláčiky sme síce nemali, ale o zábavu sme mali postarané. Odvtedy vieme, že musíme piecť v predstihu a radšej dvojnásobnú dávku.
Spomíname aj na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami
Igor Lefkanič
Každému z nás sa v tomto období vracajú spomienky z detstva, bezstarostnosti, ale hlavne spomienky na blízkych, ktorí žiaľ už nezasadnú s nami za sviatočný stôl. Snažíme sa uchovať si ich v srdciach napríklad aj zvykmi, ktoré dodržiavali na Vianoce.
Na večeru sa u nás podáva kapustnica s klobáskou a dubákmi, kapor obalený v múke s paprikou a zapečený v rúre. Pri jednom takom čistení mi na zem z taniera vyskočila vypitvaná ryba bez hlavy! Na stole nesmú chýbať bobáľky s makom a pod každým tanierom drobné, ale aj šupinky z kapra. Slávnostná večera začína modlitbou, rozkrojením jabĺčka, aby sa v ňom objavila hviezda, ktorá symbolizuje zdravie, šťastie a súdržnosť rodiny v nasledujúcom roku. Pokračujeme oblátkou potretou medom pre zdravie.
Tie najlepšie oblátky pre moju rodinu piekla moja stará mama zo Zlatej Idky. Ťažké kliešte držala nad sporákom - „šparhetom“. Napiekla ich každé Vianoce zo 400 kusov. Tú vôňu vanilky cítim dodnes. Párkrát som sa ako dieťa pokúsil tiež ich piecť. No pri jednom z mojich pečení mi tie ťažké kliešte vypadli z rúk a rozbili liatinovú platňu na sporáku.
Žiaľ, deti už vyrástli a každé je niekde inde vo svete. No na Vianoce sa všetci opäť zídeme a zaspomíname si na chvíle z detstva.
