Kristína Bodnárová už stihla v U. S. Steel nabrať skúsenosti v oblasti QMS, nákupných činností, či financií. Momentálne je súčasťou oddelenia Stratégia a investičný controlling. V súkromí ju však vietor zavial úplne iným smerom - k vzdušnej akrobacii.
Venujem sa latinskoamerickým tancom, pravidelne sa chodievam vytancovať na latino párty s partiou. Na jednej takej párty som videla tanečno - akrobatické vystúpenie a zaujalo ma natoľko, že som si
o ňom začala hľadať informácie. Napokon som sa skontaktovala
s akrobatkou z vystúpenia a pýtala sa, či pôsobí v Košiciach a či vzdušnú akrobaciu aj vyučuje. V tej dobe viedla kurzy vzdušnej akrobacie na základnej umeleckej škole. Začala som navštevovať kurz pre začiatočníkov.
Existujú rôzne vzdušné disciplíny, akrobacia na šáloch, kruhu, trapéze, hammocku... Čo oslovilo teba?
Skúšala som cvičiť na šále, lane, kruhu, aj tyči. Ale mojím favoritom bol od začiatku šál.
Cvičím na dvanásť metrovom akrobatickom šále, je to pevná a zároveň pružná látka.
Ako dlho sa už tomu venuješ?
Takmer šesť rokov, s prestávkami, aj kvôli koronavírusu.
Aký bol prvý tréning?
Na prvom tréningu som sa ani nevládala vyšplhať na akrobatický šál. Začínala som úplne od nuly. Pred tým, než som kurz začala, som veľa necvičila, takže som nemala potrebnú silu. Trvalo niekoľko týždňov, kým si telo zvyklo. Zo začiatku však tréning prebieha nízko nad zemou, nie vo výške. Hore na šál som sa dostala po niekoľkých tréningoch.
Strach som nemala, tešila som sa na to. Pri vzdušnej akrobacii zapájaš svaly, ktoré ani nevieš, že existujú. Takže aj pre ľudí, ktorí cvičia a sú v dobrej kondícii, je vzdušná akrobacia náročná, pretože udržať stabilitu vo vzduchu je niečo celkom iné, než na čo sú zvyknutí. Približne po roku a pol sme mali vystúpenie a pamätám si, že tam som sa cítila fyzicky silná a sebaistejšia.
Aké podmienky a vybavenie potrebuješ pre tréning?
Akrobatický šál, kotvenie v strope a najmä priestor s dostatočnou výškou, ideálne 5 - 6 metrový strop. Pri nižšom strope síce je možné niečo odcvičiť, ale je to príliš nízko nad zemou. Nie je možné robiť takzvané dropy (pády), keďže akrobat je limitovaný výškou. V prípade špeciálnych pádov je potrebný ešte vyšší strop. Cvičila som aj v priestore, kde bol štvormetrový strop, ale to bolo málo.
Nájsť vhodný priestor musí byť ťažké. Kde trénuješ?
Áno, priestor je problém. Trénerka, u ktorej som začínala, z Košíc odišla a priestory v rámci ZUŠky už neboli k dispozícii. Vzdušná akrobacia ma neskutočne uchvátila a nechcela som sa tejto záľuby vzdať, tak som hľadala vhodný priestor po vlastnej línii. Napokon som si našla priestory v jednej škole. Cvičila som tam v čase, keď sa mi narodil synček, brávala som ho so sebou. Keď nebolo kde, s kamarátkou sme v lete cvičili v prírode na strome, to bolo zaujímavé, občas sa niekto pristavil
a dal do reči, chcel niečo ukázať. V súčasnosti trénujem v priestoroch lezeckého centra.
Ako akrobat cítiš také odhodlanie, máš odvahu, vieš čo chceš
a ideš si za tým. Je to super na vyčistenie hlavy. Vo vzduchu ide život bokom, všetky problémy, nervy a starosti… Je to neskutočný adrenalín, nemám inú možnosť, iba rozmýšľať
nad tým, aký pohyb urobím, aby sa mi nič nestalo a aby som sa dobre do šálu zamotala a prvok mi vyšiel podľa predstáv. Som naplno prítomná v tom momente a preto ma to tak veľmi baví. Ak však cítim čo i len mierne zaváhanie, nejdem do toho, lebo vo vzduchu neexistuje žiadne istenie a pod sebou nemám vždy žinenky. Neriskujem. Viem si povedať, že v tomto sa necítim bezpečne, tu potrebujem ešte viac natrénovať.
Aké sú najnáročnejšie triky na akrobatickom šále?
Pre každého iné. Niekto je flexibilnejší, tak sa viac venuje cvikom, ktoré vyžadujú väčšiu flexibilitu tela. Niekto má väčšiu silu, preto volí silovo náročnejšie triky. Každý využíva svoju silnejšiu stránku. Samozrejme, existujú základné prvky, ktoré sú východzími pozíciami pre tie náročnejšie cviky. Tie som sa naučila na začiatku od trénerky, od jej odchodu ma už však nemá kto viesť a chýba mi profesionálnejšie vedenie. V Košiciach v súčasnosti neexistuje klub, ktorý by sa vzdušnej akrobacii venoval. Dúfam, že v budúcnosti sa to zmení. Teraz však nemám priestor na experimentovanie, čakajú ma totiž po druhý krát príjemné, materské povinnosti.
Určite by som sa tomu chcela naďalej venovať. Po narodení syna som sa na šál vrátila, keď mal tri mesiace, no cvičiť som začala trochu skôr. Návrat bol fyzicky oveľa ťažší, než samotné začiatky. Ak neprecvicuješ náročnejšie prvky často, zabudneš aj viazania a uzly. Ale neodrádza ma to. Viem si predstaviť, že by som sa vzdušnej akrobacii niekedy v budúcnosti venovala profesionálnejšie, prípadne ju učila.
Odkiaľ čerpáš inšpirácie na akrobatické prvky?
Sledujem aerial art videá. Asi každý pozná Cirque du Soleil, skvelá je aj pražská skupina Cirk La Putyka. Je veľa videí - trikov, kde nie sú vysvetlené postupy, a tak si ich pozerám sekundu za sekundou a dumem
a hútam, ako sa tam tá akrobatka zamotala. Video nie je robené z viacerých uhlov, čiže dosť dlho trvá, kým prídem na to, ako daný prvok urobiť a vyšperkovať. Tak amatérsky sa vzdelávam. Ale určite mi chýba profesionálnejší tréning. S kamarátkou sa smejeme, že sme také špecialistky, vždy si nájdeme nejaký spôsob, ako sa dostaneme do daného triku. Možno nie zaužívaným spôsobom, ale svojsky, lebo to veľmi chceme.
Ako dokážeš skĺbiť svoju záľubu s rodinou?
Manžel ma podporuje, ale zároveň má o mňa aj trochu strach. Pochopil však, že sa toho nevzdám. Zacvičiť si chodím vždy, keď je na to príležitosť. Necvičím len na šále, chodievam aj na body pump
a iné aktivity. Ak sa inak nedá, cvičím aj doma, s činkami a vlastnou váhou, posilňujem najmä
core – stred tela. Pohyb ma baví.
Dosiahla si za tie roky úroveň, s ktorou si spokojná?
Ale kdeže. Čím viac toho dokážeš, tým viac si uvedomuješ, čo všetko ešte nevieš. A poháňa ťa to vpred.
Kika, držím ti veľmi palce, aby sa tvoje vzdušné sny v budúcnosti splnili.
