Knižná publikácia pri príležitosti stých narodenín Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach bude obsahovať i mená všetkých bežcov, ktorí od roku 1924 až doposiaľ prekročili cieľovú čiaru najstaršieho európskeho maratónu. A určite v nej nebude chýbať meno nášho kolegu Martina Telepuna. Podelil sa s nami o svoj bežecký príbeh.

Ako ste začali behávať a ako to prerástlo do maratónskej účasti?

Pohyb a šport boli súčasťou môjho detstva. Ako desaťročný som sa začal venovať folklórnemu tancu. Nasledujúcich 19 rokov som tancoval v súboroch Vranovčan a Železiar. S príchodom rodiny však už na tanec čas neostával. V apríli 2012 ma vzal kolega so sebou zabehať si na Bankov. Bola sobota skoro ráno a bežali sme ku studničke a späť. Tam sa začal môj bežecký príbeh. Pôvodne som si povedal, že budem behať len tak pre seba, ale už v auguste toho istého roku som bežal svoj prvý polmaratón na sídlisku Nad Jazerom a na jeseň polmaratón v rámci košického Medzinárodného maratónu mieru (MMM). Nasledujúci rok, v máji 2013, som sa zúčastnil maratónu v  Prahe. Našťastie, behať sa dá všade a vždy, takže beh dokážem zladiť s rodinným a pracovným životom.

Ako sa na maratón pripravujete? Čo je pre vás na príprave najťažšie?

Na trati MMM s kolegami z USSK:   Rudolfom Verbom a Branislavom Klobošičom

Záleží, či sa chcem maratónu zúčastniť, alebo je mojím cieľom zabehnúť ho za určitý čas. Dalo by sa o tom veľa rozprávať. Príprava začína v zime, v  mojom prípade v decembri. Skúsenejší bežci hovoria (a je to skutočne pravda), že čo v zime zameškáš, počas sezóny už nedoženieš. Dvanásť týždňov pred maratónom je to už len o  špecifickej príprave na plánované tempo maratónu, doladenie detailov. Sezóna sa pre  mňa končí v októbri prebehnutím cieľovej „brány borcov” na MMM. Ak sa chcem zlepšovať, v  príprave musím dodržiavať systém a nejakú štruktúru tréningu. Poctivo absolvovať prípravu a  ostať počas nej zdravý je častokrát ťažšie, než odbehnúť samotný maratón. Ale ak človek chce, veľa vecí dokáže.

Ako by ste opísali atmosféru počas maratónu? Čo vás najviac motivuje?

Z maratónov, ktoré som mal možnosť zažiť, je najlepšia atmosféra v Košiciach. Môj rebríček pokračuje Aténami a Parížom. Najväčšou motiváciou je, ak sa mi podarí zlepšiť osobný rekord, alebo dokážem odbehnúť preteky v očakávanom tempe bez väčšieho trápenia.

Aký máte pocit, keď prebehnete cieľovou čiarou?

Pocity sú často neopísateľné, treba to zažiť. Najkrajšie na tom je, že ste si to všetko vydreli sami. Záleží to aj od toho, čo všetko ste do prípravy dali, obetovali a ako vám to nakoniec vyšlo. Nebudem tajiť, že som už na vlastnej koži zažil v cieli slzy radosti, ale aj sklamania… Taký je šport.

Zažili ste počas behu krízu? Ako ste sa z nej dostali?

Panoráma trail cez hrady: Boldogkőváralja-Regéc-Füzér

Kríza na maratóne príde takmer vždy. Maratón sa  nezačína výstrelom z pištole, ale približne na  tridsiatom kilometri. Závisí to od pripravenosti bežca, tempa, v akom maratón rozbehol, počasia, a podobne. V Košiciach prichádza kríza v druhom kole pri mestskej plavárni. Tam začne väčšine bežcov dochádzať energia, resp. telo prepína systém zásobovania zo sacharidov na tuky. Kým telo prepne, treba to „prehrýzť”, vtedy je to o hlave. Ak to bežec zažije párkrát v tréningovej príprave, tak v pretekoch zvláda krízu lepšie.

Najväčšiu krízu som zažil na trailových pretekoch v Maďarsku. Beh Panorama trail cez tri hrady mal okolo 49 km. Na 26. kilometri ma úplne „vyplo“. Ako keď niekto zhasne svetlo. Jednoducho som zastavil a ďalej nevládal. Ešteže bola blízko občerstvovačka, kde som si dal kolu, vytiahol z  bežeckého ruksaku horalku a pokračoval chôdzou ďalej. Zhruba po dvoch kilometroch „lopotenia“ som to rozchodil a postupne sa rozbehol do cieľa.

Máte obzvlášť pamätný zážitok z maratónu? Prekvapilo vás niečo?

Na maratóne v Ľjubľane som odbehol druhú polovicu trate so starším domácim bežcom. Vzájomne sme sa povzbudzovali a podávali si vodu na občerstvovačkách. Pár dní po maratóne mi prišiel od  neho e-mail s poďakovaním a spoločnou fotkou z trate. Veľmi milo ma prekvapilo, akí vďační dokážu byť ľudia za tak málo.

Aké rady by ste dali začiatočníkom, ktorí by chceli začať behať maratóny?

Štafetový beh Od Tatier k Dunaju, 2. miesto.     Tím zložený zo zamestnancov USSK.

V prvom rade si niečo o behu prečítajte, ale nie od samozvaných odborníkov na sociálnych sieťach, ktorí odchodili jeden maratón a už všetkým dookola dávajú “cenné” rady. Prečítajte si knihy o behu, ideálne ak ich písal tréner alebo špičkový bežec. Na začiatku postačí, ak si obujete botasky a len tak pre seba vybehnete. Nezáleží na tempe, ani počte kilometrov. Postupne počet behov pridávajte a čas behu predlžujte. Ak chcete aj schudnúť, je dobré vedieť, že u netrénovaného človeka začína telo spaľovať tuky približne po pol hodine behu.  Nebehajte tempá a intervaly hneď na začiatku, dajte tomu čas. Ideálne aspoň rok, najprv sa musí vaše telo “prebudovať”. Musí sa prispôsobiť kardiovaskulárny systém, pľúca, svaly. Ak budete behávať pravidelne každý deň, zlepšenia prídu, buďte trpezliví. Ak chcete trénovať systematicky a budete chcieť posunúť váš čas k  vysnívaným métam, nehanbite sa opýtať skúsených bežcov, trénerov. Ale keďže každý z nás je jedinečný, tréningový plán nemusí sadnúť každému rovnako, nie je to recept na bábovku. Preto ak to nejde, nevzdávajte sa, zmeňte plán a systém tréningu a pracujte na sebe. Vždy treba hľadať spôsob, nie dôvod. Neexistuje ani zlé počasie, iba zle oblečený bežec. Samozrejme, nebehajte ak máte teplotu, zranenie, padajú krúpy alebo je vonku snehová fujavica. Odporúčam navštíviť  športového lekára (ideálne ak natrafíte na bežca) a nechať sa “preklepnúť”, aby ste mali istotu, že je vaše telo pripravené na záťaž.

Ako tento šport ovplyvnil váš život?

Našiel som si veľa skvelých kamarátov, zažil kopu nezabudnuteľných zážitkov. Mám pocit, že sa stal zo mňa lepší, vyrovnanejší a pokojnejší človek. Beh mi často pomáha lepšie zvládnuť náročnejšie životné situácie.

Aké máte plány do budúcnosti? Plánujete sa zúčastňovať ďalších maratónov?

Mám v pláne ešte čo - to pobehať… Tento rok MMM, budúcu jar 20. ročník maratónu v Bratislave, na jeseň znova MMM. Neviem, kam ma bežecký život ešte zaveje. Čo sa týka budúcnosti, chcem ostať pri behu a aktívnom pohybe čo najdlhšie. Myslím si, že pohyb pomáha k tomu, aby bol život aj v starobe kvalitný, človek sebestačný a vedel si užiť a prežiť aj posledné roky života dôstojne.

Titulná fotografia: Polmaratón v Košiciachv máji 2023, posledné metre do cieľa v čase pod 1:30h