Hoci väčšina z nás si užíva leto, bežci, ktorí sa rozhodli zabehnúť v Košiciach októbrový maratón, ladia prípravu už pár mesiacov pred podujatím. Pýtali sme sa ich:
Ako prebieha vaša príprava na maratón v Košiciach?
Koľký to bude pre vás maratón v Košiciach a koľký celkovo?
Maratón je určite veľká drina, ale spája sa vám s ním prípadne aj nejaká úsmevná príhoda?
Jozef Sciranko z prevádzky údržba kontižihární DZ ZUaOV, člen Diamantového klubu MMM, má v príprave rokmi zabehaný a osvedčený plánovaný režim tréningov. „Nie je to nič, čo by sme sa nedočítali v množstve dostupnej literatúry a všeobecných odporúčaniach pre zvládnutie maratónskej trate. Pravda, najväčším know-how sú moje skúsenosti a telo, ktoré dokáže z postupnej záťaže rozpoznať, že sa zmaratónieva a španuje do formy.“ V Košiciach to bude jeho 37. štart, z toho 3 boli ešte na trati do Sene a späť. Celkovo má odbehnutých oficiálne 80 maratónov, niekoľko ultramaratónov vrátane 100-km behov a viac ako 50 diaľkových behov na bežkách. „Samotný maratón pre nadšeného amatéra je zábava vo svojej podstate. Nepoznám úplne vyčerpaného maratónca v cieli, ktorý by už nemyslel na ďalší štart. Hoci popravde, počas sústredene bežaného maratónu na úrovni aeróbneho prahu pulzovej frekvencie srdca nie je veľký priestor na zábavu. Ale úsmevnú príhodu mám z maratónu v New Yorku. Počas behu dostal kamarát kŕče do lýtka, nevedel veľmi anglicky, zato východňarski akurátňe. Zastavil sa pri záchranároch a ukazuje im, že má „kurče“ do lýtka, preložil im to, že „čikn,čikn!“ (chicken, čítaj čikn = angl. kurča). Oni iba krútili hlavami....tak kamarát mávol rukou a utrúsil „vy američaňi neznace po anglicky“ a rozbehol sa v bolestiach ďalej.“
Branislav Klobošič z finančného úseku sa na maratón nejako špeciálne nepripravuje. „Teraz v lete behám hlavne skoro ráno, kedy je ešte nie je tak horúco. Beh kombinujem pre spestrenie aj s cyklistikou, podľa chuti a počasia a samozrejme, aby to bolo zladené s rodinným programom .“ Braňo si štatistiky nevedie a preto len predpokladá, že tohtoročný bude jeho 10. maratón v Košiciach a podobný počet odbehol aj iných mestách. „Ono na štarte sú všetci veselí, navzájom vtipkujú, no potom počas behu a s pribúdajúcimi kilometrami sa človek viac sústredí na seba a výkon. Ale je vždy pekné, ak pri povzbudzovaní počujem svoje meno, a potom rozmýšľam nad tým, kto to bol a často sú to ľudia, s ktorými som sa nevidel mnoho rokov.“
Eva Marková, jediná ženská maratónkyňa z USSK, pracuje na úseku IT. Po prekonaní covidu koncom minulého roka, aj keď s veľmi ľahkým priebehom, sa jej kondícia zlepšovala veľmi pomaly. „O pomoc s prípravou na MMM som preto poprosila nášho bývalého kolegu a výborného bežca Imra Pástora. Rady a tréningy s ním pomáhali, bežeckú stopku na 3 týždne mi však dal úraz kolena pri páde počas behu v lese. Takže tento rok je to so mnou ako na hojdačke.“ Eva pobeží v Košiciach 9. krát, celkovo má však na konte 26 maratónov, plus viaceré ultramaratónske behy. „Potešila ma ponuka zopakovať si rolu vodičky na MMM, tento rok na výsledný čas 4:15. Nie som rýchla a nemám ambície na prekonávanie rekordov, ale dokážem hodiny držať stabilné tempo, takže môžem pomôcť zvládnuť trať iným bežcom.“ Eva pridáva aj úsmevnú príhodu z Vinařského maratónu, ktorý sa beháva koncom októbra na južnej Morave. „Trať viedla po viniciach, podpora na občerstvovačkách bola v miestnych krojoch a nechýbalo na nich občerstvenie tuhé i tekuté z miestnych pivníc a „sklípkov“. V cieli nám namiesto medailí zavesili na krk stužku s pohárom na víno a do ruky podali fľašu od miestnych vinárov, aby sme to mohli na mieste hneď aj osláviť .“
Marián Rybár pracuje na úseku Protiplynová ochrana a špeciálne projekty a jeho príprava je približne rovnaká pre každý maratón. „Pred pretekmi rutinne behávam 10 až 20 kilometrov denne s tým, že v príprave podstupujem aj dvojfázový tréning, teda ráno do práce a poobede z práce, čo je približne 24 km. Teraz v letných mesiacov, keď pretrvávajú horúčavy cez obed, tak zvyknem behávať ráno pred prácou o 4:00 hod.“ Pre Mariána bude tohtoročný maratón v Košiciach už 10. v poradí a celkovo odbehol 30 maratónov, medzi inými vo Varšave, Viedni, Prahe, Bratislave i Berlíne. „Musím uznať, že maratón je veľká drina, preto sa na treba pripravovať celý rok a nie 2-3 mesiace pred odbehnutím maratónu. Avšak táto drina sa oplatí, pretože ak odbehnete maratón v dobrom čase, tak vás čaká v cieli hormón šťastia – endorfín .“
Slavomír Albrecht z DZ Údržba sa na košický maratón tiež špeciálne nepripravuje, keďže behá pravidelne počas celého roka. „Behávam cez pracovný týždeň z práce domov a v nedeľu, ak sa podarí, tak si doprajem dlhší beh 30-40 km, príp. aj viac, väčšinou v teréne v okolí Poľova. Občas praktizujem „bežeckú turistiku“ a spoznávam behom turistické chodníky, lesné a poľné cesty v širšom okolí. A ak mám čas a chuť, tak si vybehnem na „Kojšovku“. Občas sa zúčastním nejakej bežeckej „akcie“, ako sú štafetové behy „The Run“ a „Od Tatier k Dunaju“. Pred mesiacom som si vyskúšal nový formát pretekov „Moldavský eliminátor“, kde sa behalo na osem kôl s dĺžkou 5,7 km, s prevýšením 120 m a časovým limitom na každé kolo, ktorý sa postupne znižoval z 50 minút na 30 minút. Sú to krásne preteky v peknom prírodnom prostredí a odporúčam to každému trailovému bežcovi....beží sa po chodníkoch na lúkach a lesných cestách. Keďže som zvládol všetkých 8 kôl, celkovo to bolo vyše 45 km s prevýšením takmer 1000 m, takže tieto preteky považujem za dobrú prípravu na maratón.“ Slávo beháva 10 rokov a toľko rokov je verný aj maratónu v Košiciach, na konte má však celkovo 11 odbehnutých maratónov. O úsmevné príhody nie je podľa neho núdza, keďže maratón, a zvlášť ten košický, nie je len o výsledkoch. „Pre mňa je neopakovateľná jeho atmosféra a hlavne veľa povzbudzujúcich kamarátov, kolegov, ale aj úplne neznámych ľudí. Ako pikošku by som uviedol, že pol kilometra pred cieľom ma pravidelne čakajú skvelí susedia s načapovaným malým pivom. Je to už taká naša tradícia. No a pred niekoľkými rokmi ma po tejto „povinnej“ zastávke o pár desiatok metrov ďalej s ďalším pivkom prekvapila manželka s rodinou a kamarátmi. Tak som len skonštatoval, že takým „tempom“ do cieľa ani nedobehnem. Nakoniec, samozrejme, všetko dobre dopadlo.“
Hoci nebežcom môžu maratónci pripadať ako kyborgovia, keď dokážu hodiny bežať vyše 42 km na slnku či vetre, naši kolegovia sú ľudia z mäsa a kostí, ktorých poteší naše povzbudzovanie, keď budeme prvú októbrovú nedeľu stáť popri maratónskej trati. Nezabudnime na to a žeňme ich do cieľa!
