Život na Technickej univerzite v Košiciach sa tento rok nesie v znamení osláv 70. výročia založenia univerzity. Ako sme písali v článku pred časom, tá vznikla ako Vysoká škola technická v Košiciach na základe Vládneho nariadenia č. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952. Jednou z troch zakladajúcich fakúlt bola aj Hutnícka fakulta, dnes Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie. S tou má naša firma dlhodobú úzku spoluprácu, a to nielen pri príprave budúcich odborníkov, potrebných na rôznych pozíciách pri výrobe železa, ocele a finálnych produktov. Študenti okrem teoretickej prípravy na univerzite absolvujú v hutníckych prevádzkach cvičenia, exkurzie a stáže alebo sa podieľajú na riešení konkrétnych tém v rámci svojich bakalárskych, diplomových či dizertačných prác.
Dekanky FMMR Doc. Ing. Ivety Vaskovej, PhD. sme sa opýtali, čo okrem prípravy študentov dominuje vzájomnej spolupráci tento rok.
„V súčasnosti pracujeme na viac ako desiatich spoločných projektoch. Väčšinou ich diktujú požiadavky vyplývajúce z reálnej výroby. Prinášame do nich našu expertízu a skúsenosti. Napr. v projekte Modernizácia konti žíharni je cieľom analýza spotreby energií pecnej časti a návrh úprav s cieľom zníženia mernej spotreby a zlepšenie prevádzkovania horákového systému,“ hovorí dekanka Vasková.
Úspore energií sa zrejme venujú aj ďalšie projekty. S ohľadom na vojnu na Ukrajine a sankcie EÚ voči Rusku enormne narástli ceny nerastných surovín, diverzifikujú sa zdroje a efektívnejšie využívanie energií prináša jednotlivcom i firmám ekonomické úspory.
„Presne tak,“ odpovedá doc. Vasková, „energetickej efektívnosti sa venujú viaceré projekty, napr. modelovanie teplotných strát pri odlievaní surového železa alebo modelovanie matematických závislostí ohrevu pásu pre model riadenia pozinkovacej linky č. 2, cieľom ktorého je zníženie spotreby plynného paliva. Samozrejme, venujeme sa aj projektom zameraným na vývoj nových akostí ocelí a ich vlastností pre rôzne priemyselné aplikácie. Takými sú napr. projekty Analýza vplyvu deformácie na koróznu odolnosť povlakovaných plechov pre automobilový priemysel alebo Vplyv plastických deformácií na vlastnosti vysokopevných ocelí. Spolupracujeme aj na technológii bezchrómovej pasivácie pocínovaných obalových plechov a na mnohých ďalších riešeniach.
U. S. Steel Košice ťaží aj zo zariadení, ktoré máte v laboratóriách na FMMR. Jedným z takých je aj model kryštalizátora.
„Vodný model kryštalizátora slúži na modelovanie procesov prúdenia,“ vysvetľuje doc. Vasková. „Ponorné výlevky majú priamy vplyv na čistotu ocele, vnútornú a povrchovú kvalitu kontizliatkov, čiže brám. Testovaním rôznych tvarov a hĺbky ponoru trubice je možné nastaviť najlepšiu možnú konfiguráciu pre danú akosť ocele a rýchlosť odlievania, čo má priamy vplyv na zvýšenie čistoty odlievanej ocele a zníženie výskytu vád najmä pri odlievaní kvalitatívne náročných akostí ocelí pre automobilový priemysel. Toto zariadenie prináša benefit dlhodobo, keďže požiadavky na kvalitu ocele neustále rastú a na ich efektívne odlievanie je nevyhnutná neustála optimalizácia tohto procesu. Vodný model kryštalizátora umožňuje rýchly transfér poznatkov do praxe a bude tvoriť základ pre verifikáciu numerických simulácií.“
Na záver nám dovoľte zagratulovať Vám k nominácii v prestížnej ankete Slovenka roka, zviditeľňujúcej výnimočné pracovité ženy, ktoré sú pre ostatných nasledovania hodným príkladom. Čo pre Vás účasť v ankete znamenala, čím Vás obohatila?
„Aj keď táto anketa nie je prehliadkou vedeckých výstupov a niekto si možno povie, že to je len taká „ženská aktivita“ , tak nomináciu som prijala s radosťou a pokorou, je pre mňa cťou byť medzi úžasnými ženami, ktoré boli teraz alebo v minulých ročníkoch nominované. Teším sa hlavne preto, že to bola príležitosť stretávať sa a spoznávať iné dámy, ktoré reprezentujú široké spektrum profesií, synergiou ktorých dokážeme to naše krásne Slovensko rozvíjať. A je to nesmiernym pohladením duše, že si ľudia všimnú aj prácu obyčajných žien, ktorá nie je vždy viditeľná na prvú...“
Na snímke doc. Vasková tretia zľava
Ďakujem za rozhovor.
Ľubomíra Šoltésová
Foto: Na titulnej snímke model kryštalizátora
Zdroj: archív FMMR
