Grantový program Spoločne pre región 2025 je stále otvorený, čas do uzavretia prijímania žiadostí sa však kráti. Žiadosť o grant je možné zaslať do pondelka 10. marca (vrátane). O grantových výzvach a ich význame sme sa rozprávali s  Rasťom Šelepským, lídrom občianskeho združenia Priatelia trstenskej prírody, ktorý pracuje v divíznom závode Oceliareň. Žije v Trstenom pri Hornáde a pôsobením v  občianskom združení a miestnych komunitách sa snaží meniť svoju rodnú obec a jej okolie k lepšiemu.

Ako vnímaš grantové výzvy na Slovensku? Je ich dosť? Je náročné splniť ich podmienky?

Grantové výzvy sú veľkou pomocou pre našu krajinu a tých, ktorí chcú niečo zmeniť k lepšiemu. Výziev je dosť, ale nebolo by na škodu, ak by ich bolo ešte viac. Čo sa týka podmienok, záleží na tom, o aký druh výzvy ide. Ak je to výzva zo štátnej správy, tak treba rátať s väčšou byrokraciou. Avšak vo všeobecnosti sú to rovnaké podmienky. Výzvy sú väčšinou určené pre organizácie s právnou subjektivitou, to znamená občianske združenia, spolky, školy, obce a podobne. Existujú aj výzvy, kde sa môže o grant uchádzať aj neformálna skupina občanov, ale musí sa za nich zaručiť obec.

Pamätáš si prvý projekt, ktorý si vypracoval a uchádzal sa ním o grant?

Celkom prvý projekt som vypracoval v roku 2009 pre základnú školu v našej obci. Naše občianske združenie ešte nebolo registrované, preto sme sa samostatne o grant nemohli uchádzať. Projekt bol úspešný a spolu so základnou školou sme ním odštartovali revitalizáciu mŕtveho ramena Hornádu pri našej obci.

Ako vnímaš šance projektov na úspech?

Šanca na úspech je priamo úmerná tomu, ako kvalitne je žiadosť o grant vypracovaná. Samozrejme, že pribúdajúce skúsenosti zvyšujú kvalitu. Ak je projekt vo výzve neúspešný, žiadateľ vo väčšine prípadov dostane od administrátora výzvy spätnú väzbu o tom, prečo žiadosť nebola úspešná. Z toho sa môže poučiť. Najčastejšími nedostatkami sú povrchne definované aktivity, nejasný rozpočet, a hlavne si treba uvedomiť, že vo väčšine výziev sa kladie dôraz na zapojenie verejnosti – dobrovoľníkov do realizácií aktivít projektu. To netreba podceniť.

Ako pomáhajú granty občianskemu združeniu Priatelia trstenskej prírody?

Výstižnejšie je povedať, že granty pomáhajú našej obci a blízkemu regiónu. Keď sme v roku 2009 ako združenie začínali, tak prvých 13 úspešných projektov v rozmedzí piatich rokov sme realizovali na mŕtvom ramene Hornádu. Miesto s čiernymi skládkami sme zmenili na oddychovú zónu, ktorú dnes radi navštevujú nielen miestni obyvatelia, ale aj ďalší návštevníci z regiónu. Školy z našej aj neďalekých obcí toto miesto využívajú ako externé učebne. Odpracovali sme tam tisícky dobrovoľníckych hodín a tiež zaznamenali najväčšiu spoluúčasť dobrovoľníkov. Na jednej zo sobotných brigád sa zúčastnila takmer stovka brigádnikov. V iných projektoch sme pre školy a verejnosť zorganizovali veľa vzdelávacích prednášok a workshopov, napríklad v oblasti ochrany prírody, včelárenia, či kultúrneho dedičstva.

V OZ ste realizovali mnoho projektov zameraných na výsadbu stromov. Ktorý bol najvýznamnejší?

V roku 2014 sme začali výsadbu stromov pri medzinárodnej cyklotrase Košice – Sárospatak, ktorá vedie aj naším chotárom. Výsadby boli podporené z rôznych zdrojov. Z grantov rôznych nadácií, z darov súkromných spoločností a z prostriedkov, ktoré sme získali v rámci asignácie 2 % z daní.

Postupne sme vysadili vyše 200 líp, ktoré tvoria aleju dlhú dva kilometre. Výsadieb sa zúčastňovali dobrovoľníci z našej obce, z obce Skároš, ale aj zo vzdialenejších obcí. Rovnako žiaci v sprievode pedagógov z našej základnej aj materskej školy. Jednej z brigád sme dali názov „Poď si s nami vysadiť svoj strom“. Zúčastnení dobrovoľníci si vykopali jamy a my sme im dali lipu, ktorú si vlastnoručne zasadili. Dodnes na niektorých stromoch visia menovky, ktoré tam nechali tí, ktorí ich vysadili. Sadenia sa zúčastnili aj kolegovia z U. S. Steelu, keďže Deň dobrovoľníkov (podujatie Hutníci pre Košice) bol v roku 2015 realizovaný aj u nás v Trstenom pri Hornáde a výsadba bola jednou z aktivít. Touto cestou sa chcem znovu poďakovať všetkým, ktorí vtedy prišli pomôcť. A tiež spoločnosti U. S. Steel Košice, lebo veľa našich aktivít bolo podporených práve vo výzvach grantového programu Spoločne pre región.

Vďaka fotogalérii, ktorú Rasťo Šelepský poskytol, môžeme vidieť našich kolegov pri vysádzaní aleje v roku 2015. Ako vidieť na fotografii z apríla minulého roku (vpravo), za deväť rokov lipy krásne vyrástli.

Vlani v novembri Priatelia trstenskej prírody vysadili niekoľko ovocných stromov a líp aj v srdci obce, na dvore Múzea u „Gagarina“. Múzeum vzniklo vďaka práci a nadšeniu miestnych dobrovoľníkov, mnohí z nich pracujú alebo pracovali v USSK. Vznik múzea je takisto spätý s grantovým programom Spoločne pre región – obec so svojou žiadosťou o grant uspela v jeho ostatnom ročníku.