Prezident U. S. Steel Košice David J. Rintoul sa stretol s tohtoročnými dobrovoľníkmi

Bodkou za tohtoročným, už 6. ročníkom Dní dobrovoľníkov U. S. Steel Košice, ktoré sa uskutočnili v máji, bolo už tradičné stretnutie prezidenta spoločnosti, členov vrcholového manažmentu i zástupcu odborov s reprezentantmi jednotlivých aktivít. V piatok 15. júna sa za okrúhlym stolom však nestretli iba ako hostitelia a hostia, všetci totiž, a to i vrátane členov tímu Vonkajších vzťahov, ba aj tlmočníka, boli totiž aktívnymi účastníkmi tohto, medzi železiarmi čoraz obľúbenejšieho, podujatia. Potvrdila to aj takmer poldruhahodinová diskusia počas obedu, na ktorej sa zúčastnili prezident USSK David J. Rintoul, viceprezidenti Martin Pitorák, Vladimír Jacko, John P. Coyne, generálny právny zástupca Joseph A. Napoli, odborový predák OZ KOVO Mikuláš Hintoš, riaditeľ Vonkajších vzťahov Ján Bača, koordinátorka Dní dobrovoľníkov Ľubomíra Šoltésová, Tibor Bodnár z Vysokých pecí, Mária Čobík Ferčíková z Labortestu, Branislav Dubéci z útvaru Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Štefan Karajoš z expedície rúrovne, odborový predák Centrálnej údržby Karol Krišica, Elena Miškovičová z BSC, Jozef Sciranko z údržby divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva, Mikuláš Szabó z prevádzky Radiátory, Alexandra Vavrouch Malinovská z právneho úseku a Malvína Vargová z útvaru účtovanie a prenájom majetku.

Ochotu ľudí, ktorí ponúkli svoju energiu a zručnosti a pomohli iným bez nároku na odmenu, ocenil hneď na úvod prezident USSK David J. Rintoul. "Naša spoločnosť je veľmi dôležitou súčasťou komunity, ktorá nás obkolesuje a Dni dobrovoľníkov sú príležitosťou na to, ako ju podporiť a splatiť časť záväzku, ktorý voči nej máme. Ďakujem vám všetkým za to, čo ste boli ochotní a schopní urobiť pre komunitu."

Nasadenie približne piatich stovák ľudí, ktorí pomáhali jedenástim organizáciám, sprítomnil krátky film i slová Ľ. Šoltésovej z Vonkajších vzťahov USSK, ktorá priblížila aj ďalšie dobrovoľnícke aktivity, ktoré železiarov oslovujú. Či už ide o konzultácie pre stredoškolských študentov, výučbu angličtiny, slovenčiny, matematiky a ďalších predmetov alebo športové podujatia v detských domovoch, aktívnu pomoc pri firemných i celoslovenských zbierkach, či v charitatívnom stánku U. S. Steel Košice počas Košických Vianoc.

Prečo to robia a čo im dobrovoľná služba iným dáva? Najmä odpovede na tieto otázky rezonovali počas debaty. "Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké je dôležité pomáhať si, ako sme na sebe závislí. Uvedomujem si to najmä v nemocnici, keď vidím chorých ľudí. Neviem im inak pomôcť, ako tým, že sa snažím pravidelne darovať krv," vyznala sa A. Vavrouch Malinovská. Vášnivý bežec - maratónec, ako sám seba charakterizoval J. Sciranko, si brigádu odkrútil na úprave lyžiarskej bežeckej trate na Kojšovskej holi. "Aj keď sa necítim byť najväčším dobrovoľníkom a brigáda zo mňa neurobila lepšieho dobrovoľníka, urobila však zo mňa lepšieho človeka," veľmi pekne opísal svoje pocity známy športovec. Ženy - matky s malými deťmi zasa oceňujú aktivity, kde sa im počas práce o ratolesti postarajú. Tak je to aj v prípade M. Vargovej. "Pravidelne si preto vyberám zoologickú záhradu, tohto roku sme tam boli s dcérou už po piaty raz a veľmi sa nám tam páči. Deti sa môžu hrať a byť so zvieratkami, my zasa vidíme, čo tu po nás rok čo rok pribúda." Pre B. Dubéciho bolo pri voľbe aktivity rozhodujúce, že má v Únii slabozrakých a nevidiacich Slovenska priateľov, s ktorými sa stretávajú pri kolkoch. "Bol by som rád, keby pomoc týmto ľuďom pokračovala aj v ďalších rokoch, veď ako sa mohli kolegovia presvedčiť, aj osadenstvo Domu aktívneho videnia tvoria ľudia so zrakovým postihnutím."

Pravidelným účastníkom dobrovoľníckych dní je tiež M. Szabó. Pomáhal už v zoologickej i botanickej záhrade, kde sa vrátil aj tohto roku a naozaj tvrdo si "zamakal" pri výstavbe oporného múrika. "Dobrovoľnícka akcia ma chytila, je dôležité pomáhať tým, ktorí to potrebujú," uviedol a nezabudol dodať, že ho vždy poteší aj pohľad na robotu, ktorú po sebe dobrovoľníci nechajú. Nadšenie z pomoci druhým vyznievalo z každého slova vysokopeciara T. Bodnára. "Rád sa zúčastňujem takýchto akcií, najviac ma oslovuje pomoc hendikepovaným deťom. Tohto roku sme pomáhali v Detskom domove na Uralskej v Košiciach, kde sme sa po týždni vrátili a dokončili robotu. Bol som prekvapený, že sa opäť nazbieralo približne 15 dobrých ľudí a tak sme mohli dokončiť náter stropu i vchodových dverí." Už po štvrtý raz podporila dobrovoľnícku sobotu aj E. Miškovičová. Po ZOO sa rozhodla pre zvierací útulok v Haniske. "Musím povedať, že som si predstavovala, že areál je v dobrom stave. Roboty je tam však naozaj dosť. Urobili sme kus práce a keď sme odchádzali, mala som dobrý pocit." Aj Š. Karajoš si tohto roku "zapísal" už štvrtú účasť na podujatí. Do krízového centra v Čani sa vybral spolu s manželkou i dcérou. "Dôvod je jednoduchý. Chodíme tam, kde je práca, ale i zábava, kde sa môžeme stretnúť s inými ľuďmi. Myslím, že my sme vlastne veľmi šťastní ľudia, že môžeme pomáhať." Laborantka M. Čobík Ferčíková mala iné pohnútky. K dobrovoľníctvu ju nepriamo motivovala dcéra. "Vlani chodievala čítať deťom na onkológiu a ja som videla, ako sa jej zmenilo ego, aký to malo na ňu vplyv, ako sa z nej stal iný človek. Do Rubikonu v Myslave sme sa vybrali spolu. Z mojej strany v tom bol aj kus zvedavosti," zasmiala sa. "Chcela som si overiť, ako pracujú ľudia z manažmentu a či to nebude len akcia pre akciu... Bola som však milo prekvapená. Urobili sme toho veľmi veľa a tvrdo sme pracovali." Odborár K. Krišica to má pri voľbe aktivity už tri roky jasné. Vyhráva lokálpatriotizmus a ako Myslavčan si samozrejme vyberá Rubikon. "V roku 1962, keď bývalú základnú školu otvárali, som tu nastúpil do tretieho ročníka. Manželka bola neskôr v škole riaditeľkou a ja som sem zasa chodil, tentoraz pomáhať s údržbou. Mám k tomuto objektu vrelý vzťah a preto vždy rád pomôžem jeho terajším obyvateľom pri zveľaďovaní."

Dôvody pomáhať tým, ktorí sú na to odkázaní, boli podobné aj u ostatných hostí. Atmosféru dobrovoľníckych dní si tohto roku u nás na vlastnej koži po prvý raz vyskúšal J. Coyne a ako povedal, bol milo dojatý tým, ako tvrdo a intenzívne každý pracoval. V Spojených štátoch sú podobné akcie dosť rozšírené, na vlastnej koži ich okúsil aj viceprezident V. Jacko, keď pôsobil vo Fairfielde. "Po prvý raz to bolo keď sme jednej pani, ktorej dom zničilo tornádo, za deväť dní postavili nový."

Komu a ako pomôcť nabudúce, aj o tom padali návrhy pri stole. Kým niekto by neváhal zúčastniť sa dobrovoľníckeho dňa i dvakrát v roku, iný by rád pritiahol viacerých zamestnancov... Sadiť stromčeky, pomôcť skautom, hendikepovaným a starším občanom... Radi by ste sa tiež stali dobrovoľníkom? Nemusíte čakať rok, ak chcete pomôcť iným a zmysluplne tráviť čas. Stačí iba otvoriť oči a pozrieť sa okolo seba. Príležitostí je viac ako dosť.