Partia našich kolegov - turistov vystúpila na Kriváň

Článok

Partia našich kolegov - turistov vystúpila na Kriváň


Pohyb je pre človeka veľmi dôležitý. K najúčinnejším druhom pohybu patrí predovšetkým chôdza. Je veľmi veľa druhov aktivít, ktoré by sa dali praktizovať. K jednej z nich patrí aj turistika.
S ochranou prírody našich nadherných národných parkov súvisí sezónna uzávera turistických a  náučných chodníkov. Vo Vysokých Tatrách uzávera začína 1. novembra a končí 15. júna, preto sme sa rozhodli jeden zo slnečných septembrových dní využiť na turistiku. Obzvlášť september patrí k najlepším mesiacom na turistiku v našich veľhorách, kde sa najmä v letných mesiacoch počasie mení z hodiny na hodinu.

Naša partia vyznávačov turistiky Arpád Szabo (revízny technik VTZ), Martin Lengyel (revízny technik VTZ), Radoslav Kollár (revízny technik VTZ), Norbert Gedeon (operátor velína kyslikárne), Štefan Alexovits (revízny technik VTZ) a Igor Lefkanič (technológ, DZ Mechanika) sa rozhodla zdolať symbol Slovenska - Kriváň 2495 m n. m. Prvá písomná zmienka o výstupe na Kriváň - symbol Slovenska sa datuje do roku 1772, kedy evanjelický kazateľ Jonáš Andrej Cirbes vystúpil na vrchol. Pred ním to boli pravdepodobne haviari, ktorí v 15 - 18. storočí na južných svahoch ťažili zlato.

Pre niektorých z nás to nebol prvý výstup. Začiatok našej turistiky bol na Štrbskom plese. Hneď po opustení parkoviska sa pred nami v diaľke objavil náš vytúžený cieľ. Cesta nás viedla k rázcestiu Furkotskej doliny, kde sme zhadzovali zo seba prebytočné oblečenie. Smrekovým a limbovým porastom sme sa dostali do pásma kosodreviny. Nasledoval strmý výstup širokým sutinovým žľabom na rázcestie, kde sa spája trasa od Troch studničiek pre menej náročných. Pred očami sa nám v plnej kráse odhalil Malý Kriváň 2 334 m n. m. Čakalo nás ešte Daxnerovo sedlo a strmý juhozápadný výstup po skalách na vytúžený Kriváň. Terén bol miestami exponovaný, zvlášť keď chodník prechádzal cez hladké skalné platne. To teplo dáva človeku zabrať, preto si ruky ochladzujeme v rose na trsoch trávy. Pri dosiahnutí vytúženého cieľa z človeka razom opadne všetka únava a zameriava sa len na neskutočný pohľad vôkol. Vychutnať si krásne slovenské štíty v plnej kráse doplnené tichom a jemným vánkom. Ten pohľad pre turistu a zároveň milovníka prírody je na nezaplatenie. Opodiaľ dvojkríža si môžeme prečítať na jednej z tabuliek, uchytenej na skale, citát M. Dohnányho:,, Oj vitaj zora slávneho života, vitaj dennica voľného Kriváňa. Tvoj blesk, čo v kráse večnej sa ligotá, mraky a chmáry všetky rozháňa.´´ Druhá tabuľka je venovaná pamiatke výstupu Ľudovíta Štúra na Kriváň v roku 1841.

Čakala nás ešte náročná cesta nadol, preto bol čas sa poberať. Ešte pár fotiek pri dvojkríži a ide sa dole. Zo zástavkami pri kosodrevine a načerpania slnečných lúčov a pohľadom na krásne naše hory človeku je až ľúto opustiť túto krásnu scenériu a vrátiť sa do reality. Cesta nám trvala tam aj späť s prestávkami cca 10 hodín. S neopakovateľnými zážitkami a hrdosťou v duši opúšťame naše krásne Tatry.

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa