Masívne využívanie jednorazových papierových obalov spôsobuje nadmernú ťažbu dreva a stratu biodiverzity. Okrem toho obsahujú toxické chemikálie a nie sú dobre recyklovateľné.
Celosvetovo v súčasnosti predstavujú obaly na báze papiera a lepenky cca až 37 percent dopytu po potravinových obaloch. Papier a lepenka sa nepoužívajú iba pri priamom kontakte s potravinárskymi výrobkami, ale aj pri skladovaní, distribúcii a preprave.
Nedávna štúdia od koalície mimovládnych organizácií – Európskeho environmentálneho úradu, Zero Waste Europe, Fern, Environmental Paper Network a aliancie Rethink Plastic s názvom „Jednorazové papierové obaly na potraviny – falošné riešenie krízy odpadu z obalov” odhaľuje skutočnosť, že náhrada jednorazových plastových za jednorazové papierové obaly nie je správnym riešením a spôsobuje nadmernú celosvetovú ťažbu lesných porastov a stratu biodiverzity.
V tejto súvislosti nárast používania papierových obalov predstavuje ďalekosiahle odlesňovanie a s tým spojenú stratu biodiverzity. Približne 90 percent celulózy sa vyrába z dreva a produkcia papiera je zodpovedná za 35 percent vyrúbaných stromov. Každý rok sa v priemere vyrúbu tri miliardy stromov kvôli celosvetovým obalom! Krajina, ktorá dováža do EÚ najviac papiera a celulózy, je Brazília. V posledných dvoch desaťročiach Brazília strojnásobila svoju produkciu celulózy a zvýšila rozlohu eukalyptových a borovicových plantáží, čo významne zhoršuje vodné pomery v krajine. Plantáže vysušujú pôdu, zvyšujú nebezpečenstvo lesných požiarov. Tak isto nadmerná ťažba v ostatných európskych krajinách spôsobuje, že vyťažené lesy prestávajú byť zachytávačom CO2 a namiesto toho sa stávajú jeho emitentom. Stráca sa schopnosť zachytávania prívalových dažďov, čo spôsobuje rozsiahle záplavy.
Pre väčšinu potravinárskych a nápojových výrobkov je obyčajný papier nepostačujúci ako obal, pretože má obmedzené bariérové vlastnosti, nízku tepelnú odolnosť a pevnosť. Z tohto dôvodu sú obaly na potraviny a nápoje takmer vždy kombinované s plastmi alebo chemikáliami, ktoré zabezpečujú vodotesnosť a odolnosť voči mastnote. Avšak tieto prídavné materiály spôsobujú problémy v súvislosti s recykláciou a v súčasnosti nie sú recyklovateľné. Mnohé z papierových obalov na potraviny sú farbené, označené informáciami a mnoho výrobcov ani nepozná chemické zloženie týchto farieb. Práve tieto pridané farby sú zdrojom aj škodlivých chemických látok. Nedávny celoeurópsky prieskum ukázal, že napríklad per- a polyfluóralkylové látky (PFAS) sú prítomné v potravinových papierových obaloch a riadoch na jedno použitie. Tieto látky patria medzi toxické z hľadiska zdravia ľudí, pretože sú rakovinotvorné.
Za zmienku stojí aj to, že vo svojom výrobnom procese je celulózový a papierenský priemysel celosvetovo piatym najväčším spotrebiteľom energie. Množstvo energie potrebné na výrobu papiera je porovnateľné s energiou iných energeticky náročných produktov, ako je cement alebo oceľ.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádza, že celulózový a papierenský priemysel nie je na ceste k dosiahnutiu svojich klimatických cieľov. Problémom je i recyklácia. Papier a lepenku je možné recyklovať približne osemkrát, ale v skutočnosti sa európske papierové vlákna recyklujú v priemere iba 3,5-krát. Papier nie je materiálom, ktorý je možné recyklovať donekonečna, ako napríklad oceľ a sklo.
Tieto argumenty iba podporujú našu snahu udržať oceliarsky priemysel, podporovať jeho modernizáciu a ekologizáciu, keďže oceľ, v tomto prípade obalový (pocínovaný) plech, nielenže spĺňa požiadavky na zdravotnú bezpečnosť, odolnosť a životnosť materiálu ale aj 100% recyklovateľnosť.
Zároveň je nevyhnutné, aby európska legislatíva dokázala ochrániť domácich výrobcov pred lacným dovozom a to platí aj v prípade obalových materiálov z ocele!